Vývin homosexuality

Ľudská sexualita je súčasťou komplexného psychického obrazu jedinca.

Sexuálna preferencia (orientácia) je výsledkom:

• formovania psychického pohlavia, a to: rodičmi (jadrová pohlavná identita), kultúrnymi normami a sociálnymi očakávaniami (pohlavná rola) a zvnútornenia týchto vplyvov,
• osobnej vzťahovej skúsenosti s primárnymi mužskými a ženskými vzormi a ich vzájomným pôsobením,
• ako aj výsledkom vlastných predstáv či predstáv akceptovaných autorít o tej-ktorej sexualite.

Vznik ľudskej sexuality sa veľmi málo skúmal komplexne. Do popredia sa posledné desaťročia dostávali výstupy biologických štúdií, ktoré produkovali množstvo hypotéz, z ktorých dodnes ani jednu nie je možné nazvať faktom. V odbornej verejnosti prevláda úzus, aby sa už v tom nevŕtalo, takto je dobré, uzavreté aj politicky, kultúrne.

Pri zvieratách môžeme hovoriť iba o ľudskej homosexualite podobnom správaní, avšak nie sexuálnom, ale kopulačnom, rodičovskom správaní alebo inej stratégii, ktorá pomáha napríklad vytvárať koaličné partnerstvá na zlepšenie reprodukčného úspechu. Má veľmi nízku heritabilitu (6,4 % pri makakoch rhesus). Pri zmene podmienok prostredia alebo zdravotného stavu sa zvieratá dokážu vrátiť k správaniu, ktoré my ako pozorovatelia môžeme nesprávne prirovnať k heterosexuálnemu.

Keď už v tomto všetkom máme jasno, tieto charakteristiky a zákonitosti vývinu sexuality vieme uplatniť pri každej jednej sexualite, či už homosexuálnej, bisexuálnej, transsexuálnej alebo parafilnej.

Kde je pravda?

Argumentuje sa tým, že keby psychosociálne teórie boli určujúce, štatisticky v populácii je prítomných podstatne viac homosexuálov, ako len asi 4 - 6 %.

Aj pri transsexualite (rodovom nesúlade) a parafíliách zaznamenávam trend hovoriť najmä o biologických príčinách vzniku a okrajovo o tých psychosociálnych (budí to dojem, že sú nepodstatné, nezaujímavé alebo sú výsledkom snahy vyhýbať sa psychologizovaniu psychiatrických diagnóz alebo psychických stavov).

Dosiaľ známe biologické a psychosociálne hypotézy o vzniku a vývine ľudskej sexuality sú:

• nepotvrdené (nepodložené nevyvrátiteľnými faktami),
• nedokázateľne spojiteľné s vývinom psychickej sexuality človeka, pretože vplyvy sú komplexné s nepredvídateľným výsledným dopadom na ľudskú dušu vďaka rozsiahlej interindividuálnej aj intraindividuálnej neuropsychickej variabilite ľudského indivídua.

Pravdepodobne sú základy sexuálnej orientácie položené v skorých vývinových medzníkoch života a tvoria komplex genetických, biologických a sociálnych faktorov, ktoré prispievajú k jej ďalšiemu rozvoju.

Dnes už máme vedomosť o tom, že niektoré biologické zmeny a zmeny mozgu sa dejú (zrejme epigeneticky) práve pod vplyvom rôznych prístupov k človeku, obrazov identifikačných vzorov a ich vzťahov, zjavnej traumatizácie, podvedomých diskrétnych zranení atď., ktoré tento človek nasáva/vníma od detstva a ktoré sa zrkadlia v jeho sebaobraze, túžbach, predstavách a potrebách.

Tým sa stávajú relatívne nemennou súčasťou identity človeka - fixujú sa. Napriek relatívnej nemennosti sexuality fyzicky viac ako desať rokov dospelého človeka - vynechať z jej vývinu a formovania psychosociálne vplyvy je čistý amaterizmus alebo účelovosť v odborných kruhoch.

Psychosociálne teórie formovania ľudskej sexuality neboli prekonané. Boli len prekryté tými biologickými pod silným lobistickým tlakom.

Homosexuálni muži

Vzťahová väzba v ranom detstve

Ak sa zameriame výlučne na psychosexuálny vývin a psychosociálne teórie, je vhodné rozlišovať medzi historickými psychoanalytickými modelmi, vývinovou psychológiou a súčasnými biopsychosociálnymi koncepciami. Treba však zdôrazniť, že v oblasti etiológie sexuálnej orientácie neexistuje všeobecne prijatá jednotná teória. Nasledujúce faktory predstavujú hypotézy a vývinové modely, ktoré sa v odbornej literatúre objavovali alebo stále diskutujú.

Niektoré psychodynamické teórie predpokladali, že dôležitú úlohu zohráva kvalita vzťahu medzi dieťaťom a rodičmi. Opisovali sa najmä:

• nadmerne symbiotický alebo veľmi úzky vzťah s matkou,
• emocionálne vzdialený, pasívny alebo neprítomný otec,
• nedostatok mužskej identifikačnej postavy,
• konfliktné rodinné prostredie.

Predpokladalo sa, že tieto okolnosti môžu ovplyvniť proces identifikácie s mužskou rolou a vývoj sexuálnej identity.

Poruchy identifikácie s mužskou rolou

Psychodynamické smery považovali obdobie medzi tretím a šiestym rokom života za významné pre vytváranie rodovej identity. Podľa týchto teórií môže mať význam:

• oslabená identifikácia s otcom,
• neistota vo vlastnej mužskej identite,
• silnejšia emocionálna orientácia na matku,
• prežívanie vlastnej odlišnosti od mužských rovesníkov.

V dospelosti sa predpokladalo, že sexuálna príťažlivosť môže predstavovať nevedomú snahu o doplnenie alebo získanie vlastností, ktoré človek v sebe subjektívne prežíva ako nedostatočne rozvinuté.

Rodová nekonformita v detstve

Viacerí autori opisovali:

• preferenciu dievčenských hier,
• menší záujem o súťaživé alebo agresívne aktivity,
• vyššiu citlivosť a emocionalitu,
• identifikáciu s dievčenskými postavami.

Počas psychosexuálneho vývinu môže dieťa postupne vnímať svoju odlišnosť od vrstovníkov, čo môže ovplyvňovať formovanie sebapoňatia a sexuálnej identity.

Vzťahy s rovesníkmi

Niektoré vývinové modely zdôrazňujú:

• sociálnu izoláciu,
• odmietanie zo strany chlapčenských skupín,
• pocity menejcennosti,
• nedostatok mužských priateľských väzieb.

Podľa niektorých psychodynamických autorov môže byť neskoršia erotická príťažlivosť spojená s potrebou blízkosti, prijatia a obdivu zo strany mužov.

Nedostatok pocitu mužskej istoty

Niektorí autori predpokladali, že homosexuálnu orientáciu môže podporiť nezdravá rodinná dynamika, ktorá môže byť jednou z príčin:

• nízkej sebaúcty vo vzťahu k mužskej identite,
• pocitu nedostatočnej maskulinity,
• zvýšenej potrebou potvrdenia vlastnej hodnoty.

Erotická príťažlivosť k mužom bola v týchto teóriách interpretovaná ako snaha dosiahnuť emocionálne spojenie s idealizovanou mužskosťou.

Vplyv traumy

V psychodynamickej literatúre sa opisovali:

• odmietnutie zo strany otca,
• emocionálne zanedbávanie,
• šikanovanie,
• ponižovanie alebo zahanbovanie,
• sexuálne skúsenosti v detstve.

Predpokladalo sa, že tieto udalosti môžu ovplyvniť psychosexuálny vývin a neskoršie partnerské preferencie.

Homosexuálne ženy

Vzťah s matkou a otcom

Niektorí autori opisovali:

• emocionálne chladnú alebo odmietajúcu matku,
• väčšiu blízkosť k otcovi,
• od matky prevzaté nepriateľstvo voči mužom, často spojené s ponižovaním mužov (muž nie je hoden moje pozornosti, pretože je nižšia trieda alebo hrozba),
• identifikáciu s mužskou rolou,
• konflikty v ženskej identite.

Predpokladalo sa, že tieto okolnosti môžu ovplyvniť spôsob vytvárania vzťahovej väzby a ženskú identitu.

Rodová nekonformita

Počas detstva sa častejšie opisovali:

• záujem o stereotypne mužské aktivity,
• odmietanie tradičných ženských rolí,
• vyššia miera súťaživosti a nezávislosti,
• identifikácia s mužskými vzormi.

Potreba emocionálnej blízkosti

Niektoré psychodynamické modely zdôrazňovali význam:

• silnej potreby prijatia,
• túžby po bezpečnej citovej väzbe,
• hľadania porozumenia a intimity.

Predpokladalo sa, že emocionálne potreby, ktoré neboli dostatočne saturované v primárnych vzťahoch, môžu ovplyvniť neskorší výber partnera.

Trauma a negatívne skúsenosti s mužmi

V literatúre sa opisoval možný význam:

• fyzického alebo sexuálneho násilia,
• emocionálneho zneužívania,
• sklamaní v heterosexuálnych vzťahoch,
• straty dôvery voči mužom.

Niektorí autori predpokladali, že tieto skúsenosti môžu ovplyvniť smerovanie citovej a sexuálnej väzby.

Sexuálna fluidita

Vývinové modely ženskej sexuality zdôrazňujú väčšiu premenlivosť erotických a romantických preferencií počas života. Citová väzba, kvalita vzťahu a potreba intimity môžu zohrávať významnejšiu úlohu pri formovaní partnerských preferencií.

Psychoanalytické a vývinové teórie

Sigmund Freud

Sigmund Freud predpokladal, že homosexuálna orientácia môže vzniknúť v dôsledku špecifického priebehu oidipovského komplexu a procesov identifikácie s rodičmi.

Sándor Rado

Sándor Rado zdôrazňoval význam úzkosti a narušených vzťahových väzieb v detstve.

Irving Bieber

Irving Bieber opísal model dominantnej matky a emocionálne vzdialeného otca ako významný faktor psychosexuálneho vývinu mužskej homosexuality.

Elizabeth Moberly

Elizabeth Moberly rozvinula teóriu deficitnej rodovej identity. Podľa nej homosexuálna príťažlivosť predstavuje snahu doplniť nenaplnené potreby vzťahovej identifikácie s osobami rovnakého pohlavia.

Joseph Nicolosi

Joseph Nicolosi formuloval koncepciu reparatívnej dynamiky, podľa ktorej homosexuálna príťažlivosť odráža nevedomú potrebu mužskej blízkosti, prijatia a potvrdenia.

Gerard van den Aardweg

Gerard van den Aardwegpatrí medzi najznámejších predstaviteľov psychodynamických teórií homosexuality. Vo svojich prácach nadviazal najmä na psychoanalytické koncepcie Irvinga Biebera a Elizabeth Moberlyovej a rozpracoval ich do vlastného modelu psychosexuálneho vývinu. Jeho názory sa výrazne uplatnili v kresťanskom poradenstve a v niektorých psychoterapeutických kruhoch, hoci zostávajú predmetom odbornej diskusie.

Teória neurotického vývinu homosexuality podľa van den Aardwega

Van den Aardweg nepovažoval homosexuálnu príťažlivosť za vrodený jav, ale za výsledok dlhodobého psychosexuálneho vývinu. Podľa neho homosexuálna orientácia predstavuje špecifický spôsob psychologickej adaptácie na emocionálne zranenia a nenaplnené vývinové potreby.

1. Pocit menejcennosti a psychická zraniteľnosť

Za základný faktor považoval vznik chronických pocitov menejcennosti, ktoré môžu vyplývať z:

• odmietania rovesníkmi,
• nedostatku prijatia v rodine,
• nadmernej kritiky,
• šikanovania,
• osamelosti,
• prežívania vlastnej odlišnosti.

Podľa neho sa tieto skúsenosti často objavujú už v detstve.

2. Komplex menejcennosti vo vzťahu k vlastnému pohlaviu

U mužov predpokladal vznik neistoty vo vlastnej mužskej identite. Chlapec sa môže vnímať ako:

• menej mužný,
• fyzicky slabší,
• menej športovo nadaný,
• menej sebavedomý,
• odlišný od ostatných chlapcov.

U žien opisoval obdobný pocit neistoty vo vzťahu k ženskosti.

3. Emocionálna nezrelosť

Van den Aardweg považoval homosexualitu za prejav určitej formy emocionálnej nezrelosti. Predpokladal, že človek zostáva fixovaný na nenaplnené potreby z detstva, najmä:

• potrebu prijatia,
• potrebu obdivu,
• potrebu ochrany,
• potrebu potvrdenia vlastnej hodnoty.

4. Homosexuálna príťažlivosť ako kompenzácia

Podľa jeho teórie homosexuálna príťažlivosť nepredstavuje primárne sexuálnu túžbu, ale túžbu po vlastnostiach, ktoré človek v sebe subjektívne pociťuje ako nedostatočné.

Muž môže byť priťahovaný:

• silou,
• mužnosťou,
• sebavedomím,
• atletickosťou,
• spoločenskou úspešnosťou.

Erotická príťažlivosť je podľa neho psychologickou sexualizáciou potreby identifikácie a obdivu.

5. Sebaľútosť (self-pity)

Jedným z najcharakteristickejších pojmov van den Aardwega je "self-pity" – sebaľútosť.

Predpokladal, že človek s homosexuálnymi sklonmi môže dlhodobo prežívať:

• pocit ukrivdenosti,
• osamelosť,
• precitlivenosť,
• sebapozorovanie,
• zvýšenú emocionalitu,
• potrebu potvrdenia.

Tieto mechanizmy podľa neho udržiavajú homosexuálnu príťažlivosť a bránia psychickému dozrievaniu.

6. Idealizácia osôb rovnakého pohlavia

Charakteristická je tendencia:

• obdivovať osoby rovnakého pohlavia,
• idealizovať ich telesné alebo osobnostné vlastnosti,
• porovnávať sa s nimi,
• prežívať závislosť od ich prijatia.

Podľa van den Aardwega sa práve z tejto potreby postupne rozvíja erotická príťažlivosť.

Terapia podľa van den Aardwega

Za cieľ psychoterapie nepovažoval priamu zmenu sexuálnej orientácie, ale:

• odstránenie komplexu menejcennosti,
• rozvoj emocionálnej zrelosti,
• prekonanie sebaľútosti,
• budovanie realistického sebahodnotenia,
• rozvoj zdravých priateľských vzťahov s osobami rovnakého pohlavia,
• posilnenie mužskej alebo ženskej identity,
• rast v sebakontrole a sebadisciplíne.

Zdôrazňoval význam:

• humoru,
• práce na charaktere,
• altruizmu,
• duchovného života,
• zdravých medziľudských vzťahov.

Psychosexuálny vývin mužskej homosexuality v klasickej psychoanalýze, psychodynamickej psychológii a kresťanskej antropológii

Úvod

Otázka vzniku mužskej homosexuality patrí medzi najdiskutovanejšie témy sexuológie, psychológie a psychiatrie. Klasická psychoanalýza, psychodynamická psychológia a kresťanská antropológia sexuality sa pokúšali vysvetliť vznik homosexuálnej orientácie prostredníctvom procesov psychosexuálneho vývinu, identifikácie s vlastným pohlavím, kvality citovej väzby a vzťahových skúseností.

Významnými predstaviteľmi týchto smerov boli Sigmund Freud, Sándor Rado, Irving Bieber, Elizabeth Moberlyová, Joseph Nicolosi a Gerard van den Aardweg. Napriek rozdielom medzi jednotlivými autormi ich spája presvedčenie, že sexuálna orientácia sa formuje postupne počas detstva a dospievania a že významnú úlohu zohrávajú emocionálne a vzťahové faktory.

Rané detstvo (0 – 3 roky)

Význam citovej väzby

Prvé roky života predstavujú obdobie vytvárania základnej dôvery, pocitu bezpečia a vzťahovej väzby. Dieťa si vytvára prvé predstavy o sebe a o svete prostredníctvom kontaktu s rodičmi.

Psychodynamickí autori predpokladali, že význam môžu mať:

• emočne úzka alebo symbiotická väzba s matkou,
• nadmerne ochraňujúca matka,
• úzkostná alebo dominantná matka,
• emocionálne neprítomný otec,
• konfliktné rodinné prostredie,
• nedostatok bezpečnej väzby.

Sigmund Freud

Freud predpokladal, že rané detstvo je charakterizované silnou väzbou na matku, pričom dieťa ešte nevníma seba ako samostatnú osobnosť. Neskorší psychosexuálny vývin je podľa neho podmienený kvalitou prvých objektových vzťahov.

Teória vzťahovej väzby

John Bowlby a neskorší psychodynamickí autori zdôrazňovali význam bezpečnej vzťahovej väzby. Niektorí psychoterapeuti predpokladali, že neistá väzba môže ovplyvňovať spôsob, akým človek neskôr vytvára emocionálne a partnerské vzťahy.

Oidipovské obdobie (3 – 6 rokov)

Formovanie mužskej identity

Predškolský vek je v klasickej psychoanalýze považovaný za rozhodujúce obdobie psychosexuálneho vývinu.

Chlapec:

• sa postupne oddeľuje od matky,
• identifikuje sa s otcom,
• osvojuje si mužskú rolu,
• vytvára pocit príslušnosti k mužskému svetu.

Sigmund Freud a oidipovský komplex

Podľa Freuda chlapec spočiatku prežíva silnú náklonnosť k matke a otca vníma ako rivala. Zdravé vyriešenie oidipovského konfliktu vedie k identifikácii s otcom.

Pri komplikovanom priebehu môže podľa Freuda dôjsť k:

• pretrvávajúcej identifikácii s matkou,
• oslabeniu identifikácie s otcom,
• narcistickej voľbe sexuálneho objektu.

Irving Bieber

Irving Bieber opisoval charakteristickú rodinnú dynamiku:

• dominantná a nadmerne ochraňujúca matka,
• pasívny, vzdialený alebo neprítomný otec,
• nedostatočná identifikácia s mužskou rolou.

Predpokladal, že tieto faktory môžu vytvárať neistotu vo vlastnej mužskej identite.

Elizabeth Moberlyová

Moberlyová považovala za najvýznamnejší faktor deficit identifikácie s osobami rovnakého pohlavia.

Chlapec podľa nej potrebuje:

• prijatie zo strany otca,
• emocionálnu blízkosť,
• obdiv a povzbudenie,
• pocit príslušnosti k mužskému svetu.

Nenaplnenie týchto potrieb môže viesť k pretrvávajúcemu pocitu psychologického deficitu.

Školský vek (6 – 12 rokov)

Upevňovanie mužskej identity

Počas školského veku sa pozornosť presúva od rodičov k rovesníkom. Práve v tomto období sa podľa viacerých psychodynamických autorov začína formovať subjektívne prežívanie odlišnosti.

Opisované bývajú:

• zvýšená citlivosť,
• introverzia,
• nižšia športová zdatnosť,
• záujem o pokojnejšie aktivity,
• slabšia identifikácia s chlapčenskými skupinami,
• preferencia spoločnosti dievčat.

Sociálne odmietanie

Mnohí autori opisovali význam:

• šikanovania,
• posmechu,
• sociálneho vylúčenia,
• pocitu osamelosti,
• nedostatku mužských priateľstiev.

Gerard van den Aardweg

Van den Aardweg považoval toto obdobie za rozhodujúce pre vznik komplexu menejcennosti.

Podľa neho sa môže rozvíjať:

• pocit "som iný",
• neistota vo vlastnej mužnosti,
• osamelosť,
• precitlivenosť,
• potreba prijatia a uznania.

Tieto pocity sa môžu stať základom neskoršej idealizácie mužov.

Joseph Nicolosi

Nicolosi predpokladal, že chlapec začína pociťovať deficit mužskej identity.

Vzniká:

• túžba po mužskom prijatí,
• potreba potvrdenia vlastnej mužnosti,
• pocit emocionálnej izolácie.

Puberta (12 – 15 rokov)

Sexualizácia identifikačných potrieb

Počas puberty sa objavujú prvé erotické fantázie a sexuálna príťažlivosť.

Podľa psychodynamických autorov sa v tomto období môžu predchádzajúce emocionálne potreby začať sexualizovať.

Elizabeth Moberlyová

Moberlyová predpokladala, že homosexuálna príťažlivosť predstavuje sexualizovanú potrebu identifikácie.

Objavuje sa:

• obdiv mužských vlastností,
• idealizácia starších chlapcov,
• túžba po blízkosti,
• silná potreba prijatia.

Erotická príťažlivosť je podľa nej pokračovaním nenaplnenej potreby mužskej identifikácie.

Joseph Nicolosi

Nicolosi formuloval koncepciu reparatívnej dynamiky.

Predpokladal, že sexuálna príťažlivosť predstavuje nevedomú snahu doplniť:

• sebavedomie,
• mužnosť,
• pocit vlastnej hodnoty,
• identifikáciu s mužským svetom.

Erotická túžba je chápaná ako psychologická kompenzácia.

Adolescencia (15 – 20 rokov)

Stabilizácia sexuálnej identity

Počas dospievania sa vytvára relatívne stabilný obraz vlastnej sexuality.

Gerard van den Aardweg

Van den Aardweg opisoval:

• chronický pocit menejcennosti,
• sebaľútosť (self-pity),
• precitlivenosť,
• osamelosť,
• idealizáciu mužov,
• potrebu obdivu a prijatia.

Podľa jeho teórie homosexuálna príťažlivosť predstavuje sexualizovanú túžbu po vlastnostiach, ktoré človek obdivuje a v sebe subjektívne postráda.

Idealizácia mužnosti

Objekt príťažlivosti často reprezentuje:

• silu,
• sebavedomie,
• atletickosť,
• spoločenskú úspešnosť,
• emocionálnu stabilitu.

Erotická príťažlivosť je v tomto modeli interpretovaná ako psychologická potreba identifikácie a doplnenia.

Pohľad kresťanskej antropológie sexuality

Kresťanská antropológia sexuality chápe človeka ako jednotu telesnej, psychickej, sociálnej a duchovnej dimenzie.

Psychosexuálny vývin je ovplyvňovaný:

• temperamentom,
• kvalitou rodinných vzťahov,
• procesom identifikácie s vlastným pohlavím,
• emocionálnymi zraneniami,
• rovesníckymi skúsenosťami,
• kultúrnym prostredím,
• duchovným životom.

Autori ako Elizabeth Moberlyová, Joseph Nicolosi a Gerard van den Aardweg predpokladali, že homosexuálna príťažlivosť môže byť u niektorých osôb spojená s nenaplnenými potrebami mužskej identity, prijatia a emocionálnej blízkosti.

Kresťanská antropológia zároveň zdôrazňuje:

• dôstojnosť každej osoby,
• význam osobnostného dozrievania,
• rozvoj cností,
• sebaprijatie,
• zdravé medziľudské vzťahy,
• integráciu sexuality do celkovej štruktúry osobnosti.

Záver

Klasická psychoanalýza, psychodynamická psychológia a kresťanská antropológia sexuality interpretujú psychosexuálny vývin mužskej homosexuality ako dlhodobý proces, v ktorom zohrávajú významnú úlohu vzťahová väzba, identifikácia s mužskou rolou, emocionálne skúsenosti a sociálne prostredie. Freud, Bieber, Moberlyová, Nicolosi a van den Aardweg vytvorili modely, ktoré sa síce v mnohých detailoch odlišujú, no spája ich presvedčenie, že sexuálna orientácia sa formuje postupne v kontexte celkového psychického vývinu človeka.

Psychosexuálny vývin ženskej homosexuality v klasickej psychoanalýze, psychodynamickej psychológii a kresťanskej antropológii

Úvod

Väčšina klasických psychodynamických teórií bola vytvorená predovšetkým na základe skúmania mužskej homosexuality. Ženská homosexualita bola dlhodobo predmetom menšieho záujmu, pričom mnohé autorky a autori poukazovali na väčšiu komplexnosť, variabilitu a vzťahovú podmienenosť ženskej sexuality.

Podľa psychodynamických teórií sa lesbická orientácia formuje postupne počas psychosexuálneho vývinu v súvislosti s procesom identifikácie so ženskou rolou, kvalitou vzťahovej väzby a emocionálnymi skúsenosťami.

Rané detstvo (0 - 3 roky)

Prvé roky života sú charakterizované vytváraním primárnej citovej väzby.

Niektorí psychodynamickí autori opisovali význam:

• emočne chladnej alebo odmietajúcej matky,
• narušenej vzťahovej väzby,
• nadmernej úzkostnosti matky,
• silnejšieho citového pripútania k otcovi,
• neistoty a nedostatočného pocitu bezpečia.

Predpokladalo sa, že tieto faktory môžu ovplyvňovať vývoj ženského sebaprežívania a schopnosť identifikácie so ženskou rolou.

Oidipovské obdobie (3 – 6 rokov)

Počas tohto obdobia sa dievča identifikuje s matkou a postupne prijíma ženskú identitu.

Niektorí autori opisovali:

• konfliktný vzťah matky a dcéry,
• emocionálne odmietanie zo strany matky,
• idealizáciu otca,
• silnejšiu identifikáciu s mužskými vzormi,
• odmietanie ženských charakteristík.

Predpokladalo sa, že nenaplnené potreby vo vzťahu s matkou môžu pretrvávať do ďalších vývinových období.

Školský vek (6 – 12 rokov)

Počas školského veku sa upevňuje rodová identita a rozvíjajú sa priateľské vzťahy.

Opisované boli:

• záujem o stereotypne mužské aktivity,
• vyššia súťaživosť,
• nezávislosť,
• pocit odlišnosti od rovesníčok,
• silné priateľstvá s dievčatami,
• neistota vo vlastnej ženskosti.

Niektoré psychodynamické teórie predpokladali, že tieto faktory môžu prispievať k formovaniu ženského sebaponímania.

Puberta (12 – 15 rokov)

V období puberty sa rozvíja emocionálna intimita a schopnosť hlbších vzťahov.

Opisované boli:

• intenzívne citové väzby na priateľky,
• idealizácia ženských vzorov,
• túžba po blízkosti a porozumení,
• neistota vo vzťahoch s chlapcami,
• potreba emocionálnej bezpečnosti.

Niektorí autori predpokladali, že nenaplnené vzťahové potreby sa môžu postupne sexualizovať.

Adolescencia (15 – 20 rokov)

Počas dospievania dochádza k stabilizácii identity.

Opisované boli:

• romantická idealizácia žien,
• silná potreba intimity,
• preferencia emocionálnej blízkosti,
• rozvoj erotických fantázií,
• vytváranie lesbickej identity.

Niektoré psychodynamické teórie interpretovali tieto procesy ako pokračovanie skorších nenaplnených vzťahových potrieb.

Pohľady jednotlivých autorov

Sigmund Freud

Sigmund Freud predpokladal, že ženská homosexualita môže súvisieť s komplikovaným priebehom oidipovského komplexu.

Opisoval najmä:

• sklamanie vo vzťahu k otcovi,
• neukončenú identifikáciu s matkou,
• silnú fixáciu na materský objekt,
• narcistickú voľbu objektu.

Podľa Freuda sa sexuálny objekt môže počas vývinu presunúť z muža na ženu.

Helene Deutschová

Helene Deutsch patrila medzi prvé autorky, ktoré sa podrobnejšie venovali psychológii ženy.

Predpokladala, že význam môžu mať:

• konflikty vo vzťahu matky a dcéry,
• neistota vo vlastnej ženskosti,
• identifikácia s mužskými charakteristikami,
• ambivalentný vzťah k materstvu.

Elizabeth Moberlyová

Elizabeth Moberlyová predpokladala, že lesbická orientácia môže predstavovať dôsledok nenaplnenej potreby identifikácie so ženskou osobou.

Podľa nej môže mať význam:

• emocionálna vzdialenosť matky,
• nedostatok prijatia,
• deficit ženského vzťahového modelu,
• túžba po blízkosti a prijatí zo strany iných žien.

Erotická príťažlivosť je interpretovaná ako sexualizovaná forma nenaplnenej potreby identifikácie.

Joseph Nicolosi

Joseph Nicolosi venoval väčšinu svojich prác mužskej homosexualite, ale podobný mechanizmus predpokladal aj u žien.

Opisoval:

• deficit ženskej identity,
• emocionálnu osamelosť,
• potrebu prijatia,
• neistotu vo vlastnej hodnote.

Podľa neho môže erotická príťažlivosť predstavovať reparatívny mechanizmus psychiky.

Gerard van den Aardweg

Gerard van den Aardweg považoval za významné:

• pocity menejcennosti,
• precitlivenosť,
• osamelosť,
• sebaľútosť,
• nenaplnené emocionálne potreby.

Predpokladal, že homosexuálna príťažlivosť predstavuje psychologickú kompenzáciu emocionálnych deficitov.

Teória vzťahovej väzby

Na základe prác Johna Bowlbyho a ďalších autorov sa niektorí psychoterapeuti domnievali, že význam môžu mať:

• neistá vzťahová väzba,
• emocionálne zanedbávanie,
• odmietnutie zo strany matky,
• nedostatok pocitu bezpečia.

Tieto faktory môžu ovplyvňovať spôsob nadväzovania vzťahov a prežívania intimity.

Pohľad kresťanskej antropológie sexuality

Kresťanská antropológia sexuality chápe psychosexuálny vývin ako celoživotný proces, v ktorom sa navzájom prelínajú:

• telesné predispozície,
• temperament,
• rodinné prostredie,
• identifikácia s vlastným pohlavím,
• emocionálne skúsenosti,
• vzťahové zranenia,
• sociálne prostredie,
• duchovný rozmer človeka.

Autorky a autori ako Elizabeth Moberlyová, Joseph Nicolosi či Gerard van den Aardweg predpokladali, že lesbická príťažlivosť môže u niektorých žien odrážať nenaplnené potreby prijatia, identity a citovej blízkosti.

Psychická zrelosť, rozvoj ženského sebaponímania, zdravé medziľudské vzťahy, sebaprijatie a duchovný život sú v tomto pohľade považované za dôležité faktory harmonického rozvoja osobnosti.

Záver

Klasické psychoanalytické a psychodynamické teórie sa pokúšali vysvetliť psychosexuálny vývin ženskej homosexuality prostredníctvom procesov identifikácie, citovej väzby a emocionálnych skúseností. Tieto koncepcie významne ovplyvnili psychológiu, psychoterapiu a kresťanskú antropológiu sexuality a predstavujú dôležitú súčasť odborného uvažovania o sexualite človeka.