Úzkosť počas sexu

Jedným z najčastejších psychologických faktorov narúšajúcich sexuálne fungovanie je úzkosť. Hoci mierna nervozita alebo hanblivosť sú prirodzenou súčasťou intímnych situácií, nadmerná úzkosť môže výrazne znižovať sexuálnu túžbu, schopnosť vzrušenia, dosiahnutie orgazmu a celkovú spokojnosť partnerov.

Úzkosť počas sexu môže postihovať mužov aj ženy všetkých vekových kategórií a často vytvára začarovaný kruh, v ktorom obavy zo zlyhania vedú k sexuálnym ťažkostiam, ktoré následne úzkosť ešte viac prehlbujú.

Čo je úzkosť počas sexu?

Sexuálna úzkosť predstavuje stav zvýšeného psychického a telesného napätia, strachu alebo nadmerného sebapozorovania, ktoré sa objavujú pred sexuálnou aktivitou alebo počas nej a negatívne ovplyvňujú sexuálne fungovanie.

Nejde o samostatnú psychiatrickú diagnózu, ale o príznak, ktorý sa môže vyskytovať:

ako súčasť úzkostných porúch,

pri depresii,

pri poruchách sexuálnych funkcií,

v dôsledku negatívnych skúseností,

pri partnerských problémoch,

pri nízkej sebaúcte alebo telesnej neistote.

Ako sa úzkosť počas sexu prejavuje?

Psychické prejavy

Pacienti často opisujú:

strach zo sexuálneho zlyhania,

nadmerné premýšľanie počas pohlavného styku,

obavy z odmietnutia partnerom,

pocit hanby,

neistotu vzhľadom na vlastné telo,

strach z nedostatočného uspokojenia partnera,

obavy z otehotnenia alebo nákazy pohlavne prenosnou infekciou,

vtieravé myšlienky a neustále hodnotenie vlastného výkonu.

Telesné prejavy

Aktivácia sympatického nervového systému vedie k:

zrýchleniu srdcovej frekvencie,

suchu v ústach,

napätiu svalov,

poteniu,

trasu,

pocitu stiahnutia v žalúdku,

zrýchlenému dýchaniu.

Paradoxne práve tieto reakcie organizmu pôsobia proti fyziologickým mechanizmom sexuálneho vzrušenia.

Mechanizmus vzniku sexuálnej úzkosti

Sexuálne fungovanie vyžaduje určitý stupeň psychickej uvoľnenosti. Úzkosť aktivuje sympatický nervový systém ("boj alebo útek"), zatiaľ čo sexuálne vzrušenie je do značnej miery závislé od parasympatickej aktivácie.

Nadmerná úzkosť preto vedie k:

U mužov

poruchám erekcie,

predčasnej ejakulácii,

zníženému sexuálnemu vzrušeniu,

vyhýbaniu sa sexu.

U žien

zníženému zvlhčeniu pošvy,

bolestivému pohlavnému styku (dyspareunii),

vaginizmu,

problémom s dosiahnutím orgazmu,

zníženiu sexuálnej túžby.

Najčastejšie príčiny sexuálnej úzkosti

Výkonová úzkosť

Výkonová úzkosť (performance anxiety) patrí medzi najčastejšie príčiny sexuálnych problémov.

Človek sa namiesto prežívania intimity sústreďuje na otázky:

"Budem mať dostatočnú erekciu?"

"Vydržím dostatočne dlho?"

"Dosiahne partnerka orgazmus?"

"Vyzerám dostatočne príťažlivo?"

Takéto sebapozorovanie ("spectatoring" podľa Mastersa a Johnsonovej) odvádza pozornosť od erotických podnetov a zvyšuje pravdepodobnosť zlyhania.

Negatívne skúsenosti

Úzkosť môžu vyvolať:

predchádzajúce sexuálne zlyhania,

odmietnutie partnerom,

bolestivý pohlavný styk,

nevera,

traumatické sexuálne skúsenosti,

sexuálne zneužívanie.

Organizmus si môže vytvoriť podmienenú reakciu, pri ktorej sa sexualita začne spájať so strachom namiesto potešenia.

Nízke sebavedomie a negatívny sebaobraz

Nespokojnosť s vlastným vzhľadom, nadváhou, jazvami, ochlpením, veľkosťou pohlavných orgánov alebo známkami starnutia môže viesť k:

hanblivosti,

obmedzeniu spontánnosti,

vyhýbaniu sa intimite,

zníženému sexuálnemu uspokojeniu.

Partnerské problémy

Sexuálna úzkosť býva často prejavom širších vzťahových ťažkostí:

nedostatku dôvery,

nevyjadrených konfliktov,

hnevu,

strachu z odmietnutia,

komunikačných problémov,

rozdielnej sexuálnej túžby partnerov.

Vplyv výchovy a náboženských presvedčení

Prísna alebo tabuizujúca sexuálna výchova môže viesť k:

pocitom viny,

presvedčeniu, že sexualita je niečo nečisté alebo hriešne,

vnútorným konfliktom,

prežívaniu hanby počas sexu.

Treba však rozlišovať medzi zdravým morálnym presvedčením a patologickou úzkosťou. Samotná religiozita nie je rizikovým faktorom sexuálnych porúch; problém vzniká vtedy, keď sa sexualita spája s nadmerným strachom, perfekcionizmom alebo obsesívnymi myšlienkami.

Úzkostné poruchy

Sexuálne ťažkosti sú časté pri:

generalizovanej úzkostnej poruche,

panickej poruche,

sociálnej fóbii,

obsedantno-kompulzívnej poruche,

posttraumatickej stresovej poruche.

Pacienti môžu mať strach:

z telesných príznakov,

zo straty kontroly,

z kontaminácie,

z morálne neprijateľných myšlienok,

z vlastných sexuálnych fantázií.

Depresia

Depresia môže znižovať:

libido,

schopnosť prežívať potešenie,

energiu,

emocionálnu blízkosť.

K sexuálnym problémom môže prispievať aj farmakoterapia, najmä antidepresíva zo skupiny SSRI.

Začarovaný kruh sexuálnej úzkosti

Objaví sa prvá negatívna skúsenosť.

Človek začne očakávať ďalšie zlyhanie.

Pred sexuálnou aktivitou sa objaví úzkosť.

Úzkosť naruší sexuálne fungovanie.

Zlyhanie potvrdí obavy.

Úzkosť sa pri ďalšom pokuse ešte zosilní.

Postupne sa môže rozvinúť vyhýbavé správanie a pokles partnerskej intimity.

Diagnostika

Vyšetrenie zahŕňa:

Somatické faktory

Je potrebné vylúčiť:

hormonálne poruchy,

diabetes mellitus,

neurologické ochorenia,

kardiovaskulárne ochorenia,

vedľajšie účinky liekov,

gynekologické alebo urologické ochorenia.

Psychologické a psychiatrické faktory

Vyšetrujú sa:

úzkostné poruchy,

depresia,

OCD,

trauma,

partnerské konflikty,

stres a vyčerpanie,

sexuálne presvedčenia a očakávania.

Liečba

Psychoedukácia

Mnohí pacienti profitujú už zo samotného pochopenia mechanizmov sexuálnej úzkosti. Normalizácia občasných zlyhaní pomáha znižovať katastrofické interpretácie.

Jednorazové zlyhanie neznamená trvalú poruchu sexuálnych funkcií.

Kognitívno-behaviorálna terapia

Patrí medzi najúčinnejšie psychoterapeutické prístupy.

Zameriava sa na:

identifikáciu katastrofických myšlienok,

redukciu perfekcionizmu,

znižovanie sebapozorovania,

zvládanie úzkosti,

zlepšenie komunikácie medzi partnermi.

Sexuálna terapia

Klasická sexuálna terapia podľa Mastersa a Johnsonovej využíva techniku "sensate focus", pri ktorej sa partneri učia:

zamerať sa na telesné prežívanie,

odstrániť tlak na výkon,

obnoviť intimitu,

postupne znižovať úzkosť.

Počas prvých fáz sa dokonca neodporúča penetrácia ani dosiahnutie orgazmu, aby sa odstránila orientácia na výkon.

Liečba pridružených ochorení

Ak je sexuálna úzkosť súčasťou:

depresie,

úzkostnej poruchy,

OCD,

PTSD,

je potrebná komplexná psychiatrická a psychoterapeutická liečba.

Farmakoterapia

Farmakologická liečba je indikovaná najmä pri základnej úzkostnej poruche.

Používajú sa:

SSRI,

SNRI,

buspirón,

pregabalín.

Benzodiazepíny sa na dlhodobú liečbu neodporúčajú vzhľadom na riziko vzniku závislosti a možného negatívneho vplyvu na sexuálne funkcie.

Praktické odporúčania pre partnerov

Partneri by mali:

otvorene komunikovať o svojich obavách,

nevyvíjať tlak na výkon,

neinterpretovať sexuálne problémy ako nedostatok lásky,

podporovať emocionálnu blízkosť,

venovať pozornosť nežnostiam a dotykom aj mimo sexuálneho styku,

nehodnotiť partnera kriticky,

vyhýbať sa porovnávaniu s pornografiou alebo nerealistickými predstavami.

Sexuálna úzkosť patrí medzi dobre liečiteľné problémy. U väčšiny pacientov dochádza pri včasnom odbornom zásahu a vhodnej kombinácii psychoedukácie, psychoterapie a riešenia pridružených problémov k významnému zlepšeniu sexuálneho fungovania a kvality partnerského života.

Čo robiť, ak antidepresíva znížia libido alebo spôsobia sexuálnu dysfunkciu?

Sexuálne nežiaduce účinky antidepresív patria medzi najčastejšie príčiny predčasného ukončenia liečby. Postihujú mužov aj ženy a môžu sa prejavovať poklesom sexuálnej túžby, poruchami vzrušenia, erektilnou dysfunkciou, oneskorenou ejakuláciou, anorgazmiou alebo zníženou intenzitou orgazmu. V klinickej praxi sú najčastejšie spojené s antidepresívami so silným serotonergickým účinkom.

Dôležité je uvedomiť si, že sexuálne ťažkosti nemusia byť vždy spôsobené samotným liekom. Depresia, úzkosť, stres, partnerské problémy, hormonálne poruchy, diabetes či iné ochorenia môžu mať podobné prejavy. Preto je potrebné komplexné zhodnotenie situácie.

Ktoré antidepresíva spôsobujú sexuálne nežiaduce účinky najčastejšie?

Najvyššie riziko sa pozoruje pri:

SSRI (paroxetín, sertralín, fluoxetín, escitalopram, citalopram),

SNRI (venlafaxín, duloxetín).

Paroxetín býva považovaný za antidepresívum s najvyšším rizikom sexuálnych nežiaducich účinkov.

Nižšie riziko sa pozoruje pri:

bupropióne,

mirtazapíne,

vortioxetíne,

agomelatíne,

trazodóne (v nižších dávkach),

moklobemide.

Aké sú možnosti riešenia?

1. Neprestať liek užívať svojvoľne

Najčastejšou chybou je náhle vysadenie antidepresíva bez konzultácie s lekárom. Môže dôjsť k:

relapsu depresie alebo úzkostnej poruchy,

syndrómu z vysadenia,

zhoršeniu celkového psychického stavu.

Prioritou zostáva úspešná liečba základného ochorenia.

2. Vyčkať niekoľko týždňov

U niektorých pacientov sa sexuálne nežiaduce účinky postupne zmiernia počas prvých 4–12 týždňov liečby v dôsledku adaptácie organizmu.

Táto stratégia je vhodná najmä vtedy, ak:

sú príznaky mierne,

depresia ešte nie je dostatočne stabilizovaná,

pacient dobre toleruje liek v ostatných oblastiach.

3. Zníženie dávky

Ak to klinický stav dovolí, môže psychiater zvážiť postupné zníženie dávky. Nižšia dávka niekedy vedie k zmierneniu sexuálnych problémov pri zachovaní antidepresívneho účinku.

Táto stratégia však nie je vhodná u každého pacienta, pretože môže zvýšiť riziko návratu depresívnych alebo úzkostných príznakov.

4. Zmena antidepresíva

Pri výrazných sexuálnych ťažkostiach je možné prejsť na lieky s nižším rizikom sexuálnej dysfunkcie.

Najčastejšie sa využívajú:

Bupropión

patrí medzi najlepšie tolerované antidepresíva z hľadiska sexuality,

môže dokonca zlepšiť libido,

má minimálny serotonergný účinok.

Mirtazapín

nízky výskyt sexuálnych nežiaducich účinkov,

vhodný najmä pri nespavosti a úbytku hmotnosti,

môže spôsobovať zvyšovanie hmotnosti a sedáciu.

Vortioxetín

nižší výskyt sexuálnych dysfunkcií v porovnaní s väčšinou SSRI,

častá voľba pri prechode zo serotonergných antidepresív.

Agomelatín

veľmi priaznivý sexuálny profil,

vhodný najmä pri poruchách spánku.

5. Kombinovaná liečba

Niekedy sa k pôvodnému antidepresívu pridáva:

Bupropión

Najlepšie preskúmaná stratégia. Môže zlepšiť:

libido,

schopnosť dosiahnuť orgazmus,

erekciu.

Buspirón

Niektorým pacientom pomáha zmierniť serotonergne podmienenú sexuálnu dysfunkciu, hoci výsledky štúdií nie sú úplne jednoznačné.

6. Liečba erektilnej dysfunkcie

U mužov s poruchou erekcie možno zvážiť inhibítory fosfodiesterázy typu 5:

sildenafil,

tadalafil,

vardenafil.

Tieto lieky zlepšujú erekciu, ale väčšinou neovplyvňujú znížené libido ani problémy s orgazmom.

7. Liečba predčasnej ejakulácie

off-label – (tricyklické antidepresíva alebo SSRI)

on-label – dapoxetín (30 mg max 1 x za 24 hod. 1 – 3 hod. pred pohlavným stykom)

Krátkodobé vynechanie dávok antidepresíva pred plánovaným pohlavným stykom sa v minulosti skúšalo najmä pri SSRI s krátkym polčasom. V súčasnosti sa táto stratégia všeobecne neodporúča, pretože:

môže znižovať účinnosť liečby,

zvyšuje riziko syndrómu z vysadenia,

nie je dostatočne spoľahlivá.

Úloha psychoterapie

Sexuálne ťažkosti sa často nestávajú iba biologickým problémom. Môžu vyvolať:

výkonovú úzkosť,

strach zo zlyhania,

partnerské napätie,

pokles sebavedomia.

Preto býva veľmi užitočná:

psychoedukácia,

kognitívno-behaviorálna terapia,

sexuálna terapia,

párová terapia.

Čo robiť v praxi?

Neprestať užívať antidepresívum svojvoľne.

Otvorene informovať psychiatra o sexuálnych ťažkostiach.

V prípade potreby doplniť psychoterapiu alebo sexuologické poradenstvo.

Zvážiť, či príčinou nie je samotná depresia alebo iné ochorenie.

Podľa klinickej situácie zvážiť:

vyčkanie,
úpravu dávky,
prechod na antidepresívum s priaznivejším sexuálnym profilom,
augmentáciu bupropiónom alebo buspirónom,
symptomatickú liečbu erektilnej dysfunkcie.

Sexuálne nežiaduce účinky antidepresív sú časté, ale vo väčšine prípadov sú riešiteľné. Otvorená komunikácia s psychiatrom umožňuje nájsť individuálne riešenie, ktoré zachová účinnosť liečby depresie alebo úzkosti a zároveň minimalizuje negatívny vplyv na partnerský a sexuálny život. Cieľom modernej psychiatrickej liečby nie je iba ústup psychických príznakov, ale aj dosiahnutie čo najlepšej kvality života vrátane zachovania zdravej sexuality.