Sexuálna orientácia a sexuálne správanie

Pojmy sexuálna orientácia a sexuálne správanie bývajú v bežnej komunikácii často zamieňané. Z odborného hľadiska však ide o dva odlišné, hoci navzájom prepojené fenomény. Rozlišovanie medzi nimi má význam v sexuológii, psychiatrii, psychológii aj v klinickej praxi, pretože samotné správanie človeka nemusí vždy odrážať jeho vnútornú sexuálnu orientáciu.

Sexuálna orientácia

Sexuálna orientácia predstavuje relatívne stabilný vzorec emocionálnej, romantickej a sexuálnej príťažlivosti voči osobám určitého pohlavia alebo viacerých pohlaví. Zahŕňa nielen sexuálnu túžbu, ale aj schopnosť vytvárať citové a partnerské väzby.

Najčastejšie rozlišujeme:

• heterosexuálnu orientáciu – príťažlivosť k osobám opačného pohlavia,
• homosexuálnu orientáciu – príťažlivosť k osobám rovnakého pohlavia,
• bisexuálnu orientáciu – príťažlivosť k obom pohlaviam,
• asexuálnu orientáciu – výrazne zníženú alebo absentujúcu sexuálnu príťažlivosť.

Súčasné vedecké poznatky naznačujú, že sexuálna orientácia vzniká komplexnou interakciou biologických, genetických, hormonálnych, psychologických a sociálnych faktorov. Nejde o vedomé rozhodnutie ani o poruchu duševného zdravia. Ani v medzinárodnej klasifikácii chorôb ICD-11, ani v diagnostickom manuáli DSM-5 nie je homosexuálna orientácia považovaná za psychickú poruchu.

Sexuálne správanie

Sexuálne správanie predstavuje konkrétne sexuálne aktivity a prejavy človeka. Zahŕňa sexuálne fantázie, masturbáciu, partnerské sexuálne aktivity, frekvenciu sexuálneho života či výber sexuálnych partnerov.

Sexuálne správanie je ovplyvnené viacerými faktormi:

• osobnými hodnotami,
• náboženským presvedčením,
• kultúrnym prostredím,
• partnerskou situáciou,
• spoločenskými normami,
• dostupnosťou partnera,
• psychickým a telesným zdravím.

Na rozdiel od sexuálnej orientácie môže byť sexuálne správanie podstatne variabilnejšie a nemusí vždy zodpovedať vnútornej príťažlivosti jednotlivca.

Prečo sa sexuálna orientácia a sexuálne správanie nemusia zhodovať?

Medzi sexuálnou orientáciou a správaním nemusí existovať úplná zhoda. Napríklad:

• človek s homosexuálnou orientáciou môže z osobných, náboženských alebo spoločenských dôvodov žiť v heterosexuálnom manželstve,
• osoba s heterosexuálnou orientáciou môže mať ojedinelé homosexuálne skúsenosti bez toho, aby sa identifikovala ako homosexuálna,
• niektorí jednotlivci môžu dlhodobo žiť v celibáte alebo abstinencii, pričom ich sexuálna orientácia zostáva nezmenená,
• sexuálne správanie môže byť ovplyvnené situačnými okolnosťami, napríklad prostredím s obmedzeným kontaktom s opačným pohlavím (väzenie, armáda, internátne zariadenia).

Samotné sexuálne správanie preto nemožno automaticky považovať za spoľahlivý ukazovateľ sexuálnej orientácie.

Koncept "mužov majúcich sex s mužmi"

V epidemiológii a verejnom zdravotníctve sa používa pojem muži majúci sex s mužmi (MSM – Men who have Sex with Men). Tento pojem opisuje sexuálne správanie bez ohľadu na sexuálnu identitu alebo orientáciu. Nie všetci muži, ktorí majú sexuálny kontakt s mužmi, sa totiž považujú za homosexuálnych alebo bisexuálnych.

Podobne sa používa označenie ženy majúce sex so ženami (WSW – Women who have Sex with Women).

Tieto kategórie slúžia predovšetkým na epidemiologický výskum a prevenciu sexuálne prenosných infekcií.

Sexuálna identita ako samostatná dimenzia

Okrem sexuálnej orientácie a sexuálneho správania sa rozlišuje aj sexuálna identita, teda spôsob, akým človek sám seba vníma a označuje. Sexuálna identita môže, ale nemusí byť v úplnom súlade s orientáciou a správaním.

Niektorí ľudia sa napríklad identifikujú ako heterosexuálni, hoci majú príležitostné homosexuálne kontakty, zatiaľ čo iní sa identifikujú ako homosexuálni napriek tomu, že v danom období nemajú žiadne sexuálne vzťahy.

Klinický význam rozlišovania

Rozlišovanie medzi sexuálnou orientáciou a sexuálnym správaním má význam pri:

• sexuologickom vyšetrení,
• psychoterapii,
• diagnostike sexuálnych problémov,
• poradenstve v oblasti partnerských vzťahov,
• prevencii sexuálne prenosných infekcií,
• výskume ľudskej sexuality.

Z klinického hľadiska je dôležité vyhnúť sa unáhleným záverom založeným výlučne na sexuálnom správaní. Hodnotenie sexuality človeka si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zohľadňuje jeho sexuálnu orientáciu, identitu, životné okolnosti, hodnotový systém a individuálne prežívanie.

Záver

Sexuálna orientácia a sexuálne správanie predstavujú dve rozdielne dimenzie ľudskej sexuality. Sexuálna orientácia vyjadruje trvalejší vzorec emocionálnej a sexuálnej príťažlivosti, zatiaľ čo sexuálne správanie zahŕňa konkrétne sexuálne aktivity a môže byť ovplyvnené širokou škálou biologických, psychologických, sociálnych a kultúrnych faktorov. Samotné správanie preto nemusí vždy odrážať vnútornú sexuálnu orientáciu človeka. Pochopenie tohto rozdielu je dôležité pre odbornú prax, výskum aj pre citlivý a individualizovaný prístup k ľudskej sexualite.