Presahy a prieniky ľudskej sexuality

Je ľudská sexualita skutočne jednoznačne ohraničená?

Ľudská sexualita predstavuje komplexný biopsychosociálny fenomén, ktorý nemožno vždy jednoznačne zaradiť do presne vymedzených diagnostických, psychologických či spoločenských kategórií. Hoci v sexuológii používame pojmy ako heterosexualita, homosexualita, bisexualita, transsexualita, transvestizmus alebo fetišizmus, tieto označenia predstavujú predovšetkým nástroje na opis určitých charakteristík ľudskej sexuality. Nemusia však vystihovať celú šírku individuálneho sexuálneho prežívania.

Sexualita konkrétneho človeka môže obsahovať viaceré vzájomne sa prelínajúce charakteristiky, ktoré sa v priebehu života môžu meniť, rozvíjať alebo nadobúdať odlišný subjektívny význam.

V klinickej sexuológii sa preto stretávame s osobami, ktorých sexuálna orientácia, rodová identita, erotické fantázie, sexuálne preferencie a správanie nie sú úplne v súlade s konvenčnými kategóriami.

Napríklad homosexuálne orientovaný muž môže prežívať fantázie spojené s femininitou alebo s predstavou vlastného ženského tela. Heterosexuálny muž môže nachádzať sexuálne vzrušenie v obliekaní ženského oblečenia a súčasne prežívať určitú mieru rodovej neistoty. Osoba s dlhodobo stabilnou sexuálnou orientáciou môže v určitom životnom období objaviť erotické preferencie, ktoré predtým nepovažovala za súčasť svojej sexuality.

Tieto skutočnosti poukazujú na to, že ľudská sexualita nie je vždy statickou a homogénnou štruktúrou, ale môže predstavovať dynamický systém viacerých relatívne nezávislých, vzájomne sa ovplyvňujúcich dimenzií.

Zároveň je potrebné rozlišovať medzi skutočnou zmenou sexuality, jej postupným uvedomovaním, zmenou spôsobu jej vyjadrovania a zmenou identity, ktorou človek svoju sexualitu opisuje.

Sexualita ako multidimenzionálny fenomén

Z odborného hľadiska je vhodné rozlišovať niekoľko základných dimenzií sexuality.

Sexuálna orientácia: prevažujúca sexuálna alebo romantická príťažlivosť k osobám určitého pohlavia či rodu

Rodová identita: vnútorné prežívanie vlastného rodu

Rodová expresia: spôsob prezentácie maskulinity, femininity alebo iných rodových charakteristík

Sexuálne preferencie: individuálne vzorce erotického vzrušenia, fantázií a preferovaných podnetov

Sexuálne správanie: konkrétne sexuálne aktivity, ktoré nemusia vždy zodpovedať orientácii alebo identite

Sexuálna identita: spôsob, akým človek pomenúva a začleňuje svoju sexualitu do sebapoňatia

Tieto dimenzie sú síce vzájomne prepojené, ale nemožno ich považovať za totožné.

Napríklad mužská homosexualita sama osebe nevypovedá o rodovej identite, maskulinite, feminínnom správaní ani o prítomnosti špecifických sexuálnych preferencií.

Rovnako sexuálne vzrušenie spojené s obliekaním ženského oblečenia automaticky neznamená túžbu žiť v ženskej rodovej role alebo podstúpiť medicínsku tranzíciu.

Práve relatívna nezávislosť jednotlivých dimenzií umožňuje vznik rozmanitých kombinácií sexuálneho prežívania.

Homosexualita s prvkami rodovej dysfórie alebo transrodového prežívania

Jedným z príkladov presahov sexuality je homosexuálna orientácia sprevádzaná prežívaním charakteristík, ktoré sa týkajú rodovej identity.

V klinickej praxi sa môžeme stretnúť s homosexuálne orientovaným mužom, ktorý:

pociťuje príťažlivosť k mužom, ale súčasne sa identifikuje s niektorými ženskými charakteristikami;

prežíva erotické fantázie, v ktorých vystupuje ako žena;

experimentuje so ženským oblečením, vzhľadom alebo rodovou rolou;

prežíva určitú mieru nespokojnosti s mužskými telesnými znakmi;

uvažuje o tom, či jeho prežívanie predstavuje súčasť homosexuality, rodovej nekonformity alebo rodovej dysfórie.

Zásadné je rozlíšiť, či ide o erotickú fantáziu, preferovaný spôsob sebavyjadrenia, alebo o pretrvávajúci nesúlad medzi prežívaným rodom a pohlavím priradeným pri narodení.

Homosexuálna orientácia a rodová dysfória sa môžu u jednej osoby vyskytovať súčasne. Dôležité je však diferencovať, či ide o homosexualitu s prvkami rodovej dysfórie (predstava jedinej možnosti - tranzície, ktorá zvýši prístupnosť aktuálne nedostupných sexuálnych objektov, znižuje napätie spôsobené depriváciou z nemožnosti napĺňať sexuálnu i emocionálnu potrebu podľa priania) alebo rodovú dysfóriu s homosexuálnou orientáciou (osoba s rodovou dysfóriou môže mať heterosexuálnu, homosexuálnu, bisexuálnu alebo inú sexuálnu orientáciu).

Homosexuálny muž môže byť výrazne feminínny a pritom jednoznačne prežívať mužskú rodovú identitu. Alebo môže byť maskulínny s fetišizmom zameraným na heterosexuálne objekty s erotickými fantáziami o sebe ako atraktívnej ženy, ktorú heterosexuálny muž zvádza a túži s ňou mať sex. Sú to živé, rokmi neustále posilňované predstavy, ktoré nie je možné naplniť inak ako tranzíciou, a ktoré síce nie sú vyjadrením trvalej túžby po zmene rodu, avšak nadobúdajú viaceré prvky rodovej dysfórie, vekom so stúpajúcou intenzitou.

Zaujímavým klinickým aspektom je aj skutočnosť, že spôsob pomenovania sexuálnej orientácie sa môže meniť v závislosti od rodovej identity. Napríklad osoba, ktorá sa pred tranzíciou identifikovala ako homosexuálny muž, sa po prijatí ženskej rodovej identity môže identifikovať ako heterosexuálna žena, pričom jej príťažlivosť k mužom zostáva nezmenená.

V takom prípade nejde nevyhnutne o zmenu sexuálnej príťažlivosti, ale o zmenu jej subjektívneho a identitného rámca.

Fetišistický transvestizmus s prvkami rodovej dysfórie

Ďalším významným príkladom prelínania sexuálnych fenoménov je transvestitné správanie spojené so sexuálnym vzrušením a súčasným prežívaním určitej miery rodovej dysfórie.

Historická sexuologická terminológia používala označenie fetišistický transvestizmus, najmä v klasifikácii MKCH-10 pod diagnózou F65.1. Tento pojem označoval obliekanie oblečenia typicky spájaného s opačným pohlavím s cieľom dosiahnuť sexuálne vzrušenie. Je však potrebné zdôrazniť, že v súčasnej klasifikácii MKCH-11 sa fetišistický transvestizmus už nenachádza ako samostatná diagnostická jednotka. DSM-5-TR používa pojem transvestická porucha iba v prípadoch, keď sú splnené príslušné diagnostické kritériá vrátane klinicky významného distresu alebo funkčného narušenia.

Možné formy prežívania

U niektorých mužov môže mať obliekanie ženského oblečenia výlučne erotický charakter. Sexuálne vzrušenie vzniká v súvislosti s konkrétnym oblečením, telesným vzhľadom alebo predstavou femininného sebavyjadrenia.

U iných môže byť prítomná širšia psychologická motivácia, napríklad túžba po dočasnom prežívaní ženskej roly, emocionálne uvoľnenie alebo subjektívny pocit autenticity.

V ďalších prípadoch sa môže transvestitné správanie kombinovať s pretrvávajúcou túžbou po ženských telesných charakteristikách alebo so skúsenosťou rodovej dysfórie.

Možno teda pozorovať rozličné konfigurácie:

Transvestitné správanie s dominantne erotickou motiváciou bez rodovej dysfórie.

Transvestitné správanie s erotickou aj neerotickou motiváciou.

Transvestitné správanie sprevádzané skúmaním vlastnej rodovej identity.

Súčasný výskyt transvestitného erotického záujmu a rodovej dysfórie.

Z klinického hľadiska je dôležité skúmať najmä motiváciu, trvanie, kontext a význam konkrétneho správania, nie iba jeho vonkajšiu podobu.

Rozširovanie potláčaného fetišistického transvestizmu alebo len kompenzácia frustrácie desaťročia neliečenej rodovej dysfórie?

U niektorých osôb s rodovou dysfóriou možno pozorovať súčasný výskyt fetišistických erotických preferencií a nadmerného akvizičného správania, napríklad opakovaného nakupovania a zhromažďovania ženského oblečenia. Takéto správanie môže plniť viacero funkcií – erotickú (fetišizmus), identitnú (symbolické potvrdzovanie s biologickým rodom nejednotnej rodovej identity), emocionálne regulačnú (prostriedok regulácie emocionálneho napätia) alebo kompulzívnu (prejav OCD, zhromažďovacej poruchy..., pokiaľ nejde o manickú epizódu). Jednotlivé mechanizmy sa pritom nemusia vzájomne vylučovať. Ich prekryv poukazuje na multidimenzionálny charakter ľudskej sexuality.

Deprivácia z dlhodobého opakovaného sexuálneho nenaplnenia, z absencie sebavyjadrenia uznaného okolím len prehlbuje negatívny sebaobraz, úzkosť, posilňuje doterajší mučivý pocit hanby s nutnosťou skrývať potrebu nosiť oblečenie alebo doplnky oblečenia opačného pohlavia. To môže posilňovať túžbu po legitímnosti dnes komplikovaného a extrémne stresujúceho aktu prezliekania sa a prechádzania sa mestom pod rúškom tmy tranzíciou (posilňovanie opačno-rodovej expresie prináša úľavu, avšak táto expresia s fantazírovaním o sebe ako plnohodnotnom opačnom pohlaví, ktoré je hodné verejne nosiť jemu prislúchajúce oblečenie s doplnkami oblečenia v súlade so spoločenskými normami, je len relatívne stabilná a môže byť zamieňaná za rodovú dysfóriu). Situáciu (aj diagnostický proces) komplikuje to, ak sa prvky fetišistického transvestizmu objavili už v detstve, na ktoré sa neskôr napojila rodová dysfória s veľmi významným dôrazom na ženské oblečenie a jeho zhromažďovanie. Vôdzkou vtedy môže byť neúplnosť alebo nejednoznačnosť rodovej dysfórie, ktorú ale adolescenti nemusia byť ochotní zdieľať so sexuológom (odmietajú aj citlivé, pokojné narúšanie presvedčenia o ich stave, správnosti rozhodnutia pre tranzíciu, ako aj zreálňovať obraz seba po tranzícii a už teraz ho podrobovať kritike a anticipovať negatívne emócie spojené s jeho výslednou nedokonalosťou).

Bisexualita, homosexualita a sexuálna fluidita

Presahy medzi sexuálnymi orientáciami predstavujú ďalšiu oblasť, v ktorej sa ukazuje obmedzenosť striktne kategorického chápania sexuality.

Tradičné rozdelenie na heterosexualitu, homosexualitu a bisexualitu môže byť užitočné pri základnej orientácii v sexuologickej anamnéze. U niektorých osôb však nedokáže dostatočne vystihnúť komplexnosť ich príťažlivosti.

Už Alfred Kinsey a jeho spolupracovníci poukazovali na to, že sexuálne správanie a psychosexuálne reakcie nemožno vždy redukovať na dve vzájomne sa vylučujúce kategórie.

Kinseyho škála opisovala kontinuum od výlučnej heterosexuality po výlučnú homosexualitu.

Neskorší výskum sexuálnej fluidity, najmä práce psychologičky Lisy Diamondovej, poukázal na možnosť časových zmien sexuálnej príťažlivosti, správania a identity u časti populácie.

Sexuálna fluidita môže zahŕňať:

zmenu intenzity príťažlivosti k mužom alebo ženám;

vznik príťažlivosti k osobe, ktorá nezodpovedá dovtedajšiemu preferovanému vzorcu;

zmenu relatívneho významu romantickej a sexuálnej príťažlivosti;

zmenu sexuálneho sebapomenovania bez zásadnej zmeny príťažlivosti;

premenlivosť erotických fantázií a sexuálneho správania.

Je však potrebné odlišovať bisexualitu od sexuálnej fluidity. Bisexualita znamená schopnosť prežívať príťažlivosť k viac než jednému rodu, pričom môže byť celoživotne stabilná. Fluidita označuje možnosť časovej premenlivosti niektorých aspektov sexuality.

Sexuálna fluidita nie je univerzálnou vlastnosťou všetkých ľudí. U mnohých osôb zostáva sexuálna orientácia dlhodobo stabilná, zatiaľ čo u iných sa niektoré jej aspekty môžu meniť.

Fetišizmus a jeho presahy do sexuálnej orientácie a rodovej identity

Sexuálne preferencie predstavujú ďalšiu dimenziu, ktorá môže vytvárať komplexné kombinácie s orientáciou a rodovou identitou.

Fetišistické erotické záujmy sa môžu vyskytovať u heterosexuálnych, homosexuálnych, bisexuálnych aj transrodových osôb.

Napríklad homosexuálne orientovaný muž môže prežívať sexuálne vzrušenie spojené s určitým typom oblečenia, telesnými charakteristikami alebo špecifickou sexuálnou rolou.

Podobne heterosexuálny muž môže prežívať erotické vzrušenie pri predstavách vlastnej femininity bez toho, aby sa jeho sexuálna príťažlivosť k ženám zmenila.

V tejto súvislosti je vhodné odlišovať tri fenomény:

Erotický objekt: Kto alebo čo vyvoláva sexuálnu príťažlivosť.

Erotický scenár: Aká situácia, rola alebo predstava vyvoláva sexuálne vzrušenie.

Identitné prežívanie: Kým sa človek subjektívne cíti byť aj mimo sexuálneho kontextu.

Tieto tri oblasti sa môžu prekrývať, ale nemusí tomu tak byť.

Napríklad erotická predstava vlastného ženského tela môže byť súčasťou sexuálneho scenára bez toho, aby predstavovala trvalú ženskú rodovú identitu.

Naopak, túžba po ženských telesných charakteristikách môže byť súčasťou rodovej dysfórie a nemusí mať erotickú motiváciu.

Nie je preto odborne správne vyvodzovať rodovú identitu iba z obsahu sexuálnych fantázií.

Dynamika sexuality v priebehu života

Sexualita sa formuje a prejavuje v kontexte biologických, psychologických, vzťahových a sociokultúrnych faktorov.

Jej jednotlivé dimenzie sa nemusia vyvíjať rovnakým tempom.

Sexuálna príťažlivosť môže byť relatívne stabilná, zatiaľ čo sexuálne správanie, preferencie alebo identitné sebapomenovanie sa menia.

Napríklad osoba môže až v dospelosti rozpoznať určitú sexuálnu preferenciu, ktorú predtým neprejavovala alebo jej nepripisovala význam.

Podobne človek môže v priebehu života zmeniť spôsob vyjadrovania maskulinity či femininity bez toho, aby sa zmenila jeho sexuálna orientácia.

Dynamiku sexuality možno chápať v niekoľkých rovinách.

Vývinová dynamika

V adolescencii a ranej dospelosti prebieha intenzívnejšie formovanie sexuálneho sebapoňatia. To však nevylučuje ďalšie zmeny v dospelosti.

Situačná dynamika

Prežívanie sexuality môže byť ovplyvnené konkrétnym vzťahom, emocionálnou blízkosťou, prostredím alebo životnou situáciou.

Psychologická dynamika

Mení sa spôsob, akým človek svoje sexuálne potreby interpretuje, prijíma a integruje do osobnej identity.

Erotická dynamika

Sexuálne fantázie, preferované podnety a vzorce vzrušenia sa môžu rozširovať alebo meniť, hoci základná sexuálna orientácia zostáva stabilná.

Identitná dynamika

Človek môže meniť označenia, ktorými opisuje svoju sexualitu alebo rodové prežívanie.

Z uvedeného vyplýva, že dynamika sexuality nemusí znamenať zmenu jej základnej orientácie. Môže ísť aj o zmenu sebapoznania, interpretácie, správania alebo expresie.

Prečo sú hranice medzi jednotlivými kategóriami sexuality niekedy neostré?

Tradičné sexuologické kategórie vychádzajú zo snahy pomenovať a systematizovať opakujúce sa charakteristiky ľudského sexuálneho prežívania.

Ich význam spočíva predovšetkým v odbornej komunikácii, výskume a klinickom posudzovaní.

Problém nastáva vtedy, keď sa kategórie začnú interpretovať ako úplne oddelené, nemenné a vzájomne sa vylučujúce typy ľudí.

Ľudská sexualita totiž nemusí rešpektovať hranice vytvorené klasifikačnými systémami.

Jedna osoba môže súčasne prežívať homosexuálnu príťažlivosť, výraznú femininnú rodovú expresiu a špecifické fetišistické preferencie.

Iná osoba môže mať stabilnú heterosexuálnu orientáciu, transvestitné erotické záujmy a prechodné otázky týkajúce sa vlastnej rodovej identity.

Homosexualita, rodová dysfória a fetišistické erotické záujmy sú odlišné fenomény. Ich súčasný výskyt nevytvára automaticky jednu spoločnú diagnostickú jednotku. Preto je presnejšie hovoriť o presahoch, prekryvoch a vzájomných interakciách jednotlivých dimenzií sexuality než o úplnom zániku hraníc medzi nimi.

Klinické dôsledky pre psychiatrickú a sexuologickú prax

Sexuologické vyšetrenie by sa nemalo obmedziť iba na otázku, či je človek heterosexuálny, homosexuálny, bisexuálny alebo transrodový.

Dôležité je zistiť, čo konkrétne jednotlivé prejavy sexuality pre danú osobu znamenajú.

Napríklad pri mužovi, ktorý vyhľadáva ženské oblečenie a súčasne uvažuje o medicínskej tranzícii, je potrebné diferencovať:

Či je obliekanie ženského oblečenia spojené predovšetkým so sexuálnym vzrušením.

Či túžba po ženskej rodovej role pretrváva aj mimo sexuálnych situácií.

Či je aspoň čiastočne zachovaná identita v súlade s biologickým pohlavím.

Či je prítomný nesúlad medzi prežívaným rodom a telesnými pohlavnými charakteristikami.

Či ide o dlhodobé prežívanie alebo o novšie skúmanie identity.

Či sú prítomné psychické ťažkosti, distres alebo funkčné narušenie.

Aké sú očakávania od prípadnej sociálnej alebo medicínskej tranzície.

Napríklad pri homosexuálne orientovanom mužovi s fantáziami o vlastnej femininite nie je vhodné automaticky predpokladať rodovú dysfóriu, ani keď sa táto dysfória vekom a silnejúcou depriváciou posilní (obdobné je to pri dlhoročne deprivovanom mužovi s fetišistickým transvestizmom s čiastočne zachovanou s biologickým rodom jednotnou identitou a s kompulzívnym nakupovaním preferovaných častí ženského oblečenia, čo nemôže byť automaticky interpretované ako rodová dysfória).

Klinický prístup má byť individuálny, exploratívny a bez predčasného diagnostického uzatvárania.

Je potrebné vyhnúť sa dvom opačným chybám: patologizovaniu neobvyklého, ale neškodného sexuálneho prežívania a automatickému pripisovaniu konkrétnej rodovej identity na základe jednotlivých fantázií či prejavov správania.

Úlohou psychiatra alebo sexuológa nie je prispôsobiť človeka vopred určenej kategórii, ale porozumieť štruktúre, vývinu, stabilite a subjektívnemu významu jeho sexuálneho prežívania.

Sexualita, identita a riziko nadmerného kategorizovania

V súčasnom spoločenskom diskurze možno pozorovať výraznú tendenciu k identitnému pomenovávaniu sexuality. Na jednej strane môže byť takéto pomenovanie užitočné. Poskytuje človeku jazyk, ktorým dokáže vyjadriť vlastné prežívanie, a môže uľahčiť sebaprijatie. Na druhej strane môže nadmerné zdôrazňovanie sexuálnych a rodových kategórií viesť k redukcii komplexnej osobnosti na jedinú charakteristiku.

Človek môže postupne nadobudnúť presvedčenie, že každý nový erotický záujem, fantázia alebo spôsob sebavyjadrenia si vyžaduje nové identitné označenie. Zo sexuologického hľadiska však nie je nevyhnutné, aby každá jednotlivá sexuálna preferencia predstavovala samostatnú identitu.

Sexuálna fantázia nemusí definovať sexuálnu orientáciu. Sexuálne správanie nemusí jednoznačne vypovedať o rodovej identite. A dočasné experimentovanie nemusí znamenať trvalú zmenu sebapoňatia.

Dôležitou súčasťou psychosexuálnej zrelosti môže byť schopnosť akceptovať aj určitú mieru nejednoznačnosti vlastného prežívania bez potreby okamžitého kategorického zaradenia.

To však neznamená spochybňovanie osôb, ktorých sexuálna alebo rodová identita je dlhodobo stabilná a jednoznačná.

Ide skôr o uznanie skutočnosti, že jednotlivci sa líšia nielen obsahom sexuality, ale aj potrebou jej pomenovania a spôsobom začlenenia do celkovej osobnej identity.

Záver: Sexualita ako kontinuum možností, nie súbor nepriepustných kategórií

Ľudská sexualita je komplexnejšia, než naznačuje jednoduché rozdelenie na niekoľko sexuálnych orientácií, rodových identít alebo sexuálnych preferencií. Jednotlivé dimenzie sexuality sa môžu kombinovať, vzájomne ovplyvňovať a u niektorých osôb aj meniť v priebehu života.

Homosexualita sa môže vyskytovať súčasne s rodovou dysfóriou. Transvestitné erotické záujmy sa môžu kombinovať s otázkami rodovej identity. Bisexuálna príťažlivosť môže byť stabilná alebo môže vykazovať určitú mieru fluidity. Fetišistické preferencie sa môžu objavovať nezávisle od sexuálnej orientácie.

Tieto presahy však nemožno interpretovať ako dôkaz, že všetky formy sexuality sú vzájomne zameniteľné alebo že každá sexuálna orientácia či rodová identita je nevyhnutne premenlivá (a bez hraníc).

Najpresnejšie je chápať ľudskú sexualitu ako multidimenzionálny systém v rámci individuálnej variability, v ktorom môžu vedľa seba existovať stabilné aj dynamické charakteristiky.

Z klinického hľadiska preto nie je rozhodujúce iba to, do ktorej kategórie človeka zaradíme, ale predovšetkým to, ako svoju sexualitu prežíva, aký význam jej pripisuje a ako ju integruje do celkovej osobnosti, medziľudských vzťahov a vlastného životného smerovania.

Sexualita nemusí mať vždy ostré hranice. Jej jednotlivé dimenzie však zostávajú odborne rozlíšiteľné.

Práve rešpektovanie tejto komplexnosti umožňuje presnejšie sexuologické posudzovanie a zároveň predchádza zjednodušovaniu ľudskej sexuality na súbor rigidných identitných označení.