Ovplyvňovanie vývinu, správania, presvedčení a vzťahov dospievajúcich sociálnymi sieťami a virtuálnymi zoznamkami

Úvod

Dospievanie predstavuje obdobie intenzívneho psychického, sociálneho a emocionálneho vývinu, počas ktorého si mladý človek vytvára identitu, formuje sebahodnotenie, učí sa nadväzovať blízke vzťahy a osvojovať si predstavy o láske, sexualite a partnerstve. Tradične tieto procesy prebiehali najmä v rodine, medzi rovesníkmi a v reálnych sociálnych interakciách. V súčasnosti však významnú časť socializácie preberajú sociálne siete a virtuálne zoznamky.

Digitálne prostredie samo osebe nie je škodlivé. Môže podporovať komunikáciu, rozširovať sociálne kontakty a poskytovať priestor na sebavyjadrenie. Problém vzniká vtedy, keď sa virtuálny svet stane dominantným zdrojom vzťahových skúseností a modelov správania. Mladí ľudia si totiž neosvojujú iba konkrétny obsah, ale predovšetkým spôsoby uvažovania, očakávania a vzorce správania, ktoré následne prenášajú do reálneho života.

Vývinové obdobie dospievania a zraniteľnosť voči sociálnym vplyvom

Adolescencia je charakteristická:

• hľadaním vlastnej identity,
• zvýšenou citlivosťou na prijatie a odmietnutie,
• potrebou patriť do skupiny,
• formovaním predstáv o partnerských vzťahoch,
• ešte nedostatočne vyvinutou schopnosťou kritického hodnotenia,
• zvýšenou impulzivitou a potrebou okamžitej odmeny.

Neurologicky ide o obdobie, keď emocionálne centrá mozgu dozrievajú rýchlejšie než prefrontálna kôra zodpovedná za sebareguláciu a dlhodobé plánovanie. Práve preto sú dospievajúci mimoriadne citliví na sociálne odmeny, popularitu a spätnú väzbu, ktoré sociálne siete poskytujú prostredníctvom lajkov, komentárov a počtu sledovateľov.

Kultúra neustáleho porovnávania

Sociálne siete vytvárajú prostredie, v ktorom je človek neustále vystavený idealizovaným obrazom života iných.

Dospievajúci si postupne osvojujú presvedčenia:

• ostatní sú krajší a úspešnejší,
• ich vzťahy sú dokonalejšie,
• vlastný život nie je dostatočne zaujímavý,
• vlastná hodnota závisí od vonkajšieho uznania.

Výsledkom môže byť:

• nižšie sebavedomie,
• nespokojnosť s vlastným telom,
• nutkavá túžba mať čo najskôr veľký majetok, finančný kapitál,
• úzkosť,
• depresívne prežívanie,
• zvýšená citlivosť na kritiku,
• potreba neustáleho potvrdzovania vlastnej hodnoty.

Postupne sa vytvára tzv. externalizované sebahodnotenie, pri ktorom človek svoju hodnotu neodvodzuje od vlastných kvalít, ale od reakcií okolia.

Narcistické a sebaprezentačné vzorce

Sociálne siete podporujú kultúru sebaprezentácie a vytvárania idealizovaného obrazu seba.

Mladí ľudia sa učia:

• ukazovať iba pozitívne stránky života,
• skrývať slabosti,
• získavať pozornosť prostredníctvom vzhľadu,
• vnímať popularitu ako meradlo vlastnej hodnoty,
• neustále hľadať obdiv a potvrdenie.

Postupne sa môže rozvíjať:

• zvýšená potreba uznania,
• precitlivenosť na odmietnutie,
• závislosť od spätnej väzby,
• povrchnosť vo vzťahoch,
• egocentrické zameranie.

Takéto správanie nemusí znamenať narcistickú poruchu osobnosti, ale môže viesť k rozvoju narcistických čŕt a k oslabeniu schopnosti empatie.

Vznik kultúry okamžitej odmeny

Algoritmy sociálnych sietí fungujú na princípe rýchlej dopamínovej odmeny.

Dospievajúci si postupne zvykajú na:

• okamžité uspokojenie potrieb,
• neustálu stimuláciu,
• rýchlu zmenu podnetov,
• nízku toleranciu frustrácie,
• potrebu novosti.

V reálnych vzťahoch však:

• dôvera vzniká postupne,
• konflikty vyžadujú trpezlivosť,
• láska sa rozvíja dlhodobo,
• blízkosť nemožno urýchliť.

Mladí ľudia preto môžu pociťovať bežné problémy vo vzťahu ako neznesiteľné a namiesto ich riešenia majú tendenciu vzťahy rýchlo ukončovať.

Mentalita "vždy existuje lepšia možnosť"

Virtuálne zoznamky fungujú podobne ako spotrebiteľské platformy. Jednotlivci sú prezentovaní prostredníctvom fotografií a krátkych opisov, pričom potenciálnych partnerov možno rýchlo "vyberať" alebo odmietať.

Takéto prostredie podporuje:

• konzumné vnímanie partnerov,
• neschopnosť spokojnosti,
• perfekcionizmus vo výbere partnera,
• strach zo záväzku,
• presvedčenie, že vždy existuje niekto lepší.

Vzniká fenomén "paradoxu voľby", pri ktorom nadmerné množstvo možností vedie nie k väčšej spokojnosti, ale k:

• nerozhodnosti,
• neistote,
• chronickej nespokojnosti,
• obavám zo straty lepšej príležitosti (FOMO).

Povrchnosť a redukcia človeka na vzhľad

Virtuálne zoznamky a sociálne siete zvýrazňujú význam fyzickej atraktivity.

Mladí ľudia sa učia:

• posudzovať druhých podľa fotografie,
• spájať vlastnú hodnotu s výzorom,
• vnímať partnera ako objekt uspokojovania potrieb,
• pripisovať menší význam charakteru, hodnotám a osobnosti.

Výsledkom môže byť:

• objektifikácia druhých,
• nerealistické nároky na partnera,
• nespokojnosť s reálnymi ľuďmi,
• nestabilita vzťahov.

Ghosting ako nový vzťahový model

Jedným z charakteristických javov digitálnej komunikácie je ghosting – náhle prerušenie komunikácie bez vysvetlenia.

Dospievajúci si môžu osvojiť presvedčenie, že:

• konflikty sa neriešia,
• nepríjemným rozhovorom sa treba vyhýbať,
• druhému človeku nie je potrebné nič vysvetľovať,
• ukončenie vzťahu nevyžaduje zodpovednosť.

Takýto štýl správania vedie k:

• nezrelosti v komunikácii,
• úniku pred konfliktmi,
• nedostatku empatie,
• problémom pri budovaní dlhodobých vzťahov.

Fragmentácia pozornosti a oslabenie hlbokej komunikácie

Krátke videá a rýchla komunikácia podporujú:

• skrátenie rozsahu pozornosti,
• povrchné spracovanie informácií,
• zníženie schopnosti hlbokého rozhovoru,
• intoleranciu voči nude a tichu.

Mladí ľudia môžu mať následne problém:

• počúvať druhého človeka,
• viesť dlhší rozhovor,
• znášať obdobia bez stimulácie,
• budovať emocionálnu intimitu.

Strach z odmietnutia a sociálna úzkosť

Paradoxne, napriek vysokému počtu on-line kontaktov môže dochádzať k oslabeniu reálnych sociálnych zručností.

Niektorí dospievajúci:

• preferujú komunikáciu cez obrazovku,
• vyhýbajú sa osobným stretnutiam,
• majú problémy s nadväzovaním vzťahov,
• prežívajú výraznejší strach z odmietnutia.

Výsledkom môže byť:

• sociálna úzkosť,
• osamelosť,
• pocit izolácie,
• zvýšená závislosť od virtuálneho prostredia.

Normalizácia promiskuitného a nezáväzného správania

Časť obsahu na sociálnych sieťach a zoznamkách prezentuje sexualitu a partnerské vzťahy ako:

• ľahko nahraditeľné,
• prevažne hedonistické,
• nezávislé od emocionálnej blízkosti,
• krátkodobé a nezáväzné.

Mladí ľudia si môžu osvojiť presvedčenia, že:

• záväzok obmedzuje slobodu,
• vernosť je zastaraná,
• emocionálna intimita nie je potrebná,
• partner slúži predovšetkým na uspokojenie potrieb.

Tieto postoje môžu viesť k:

• problémom s vytváraním trvalých vzťahov,
• strachu zo záväzku,
• emocionálnej nestabilite,
• opakovaným sklamaniam.

Vznik nereálnych očakávaní od lásky

Sociálne siete často prezentujú idealizované obrazy partnerských vzťahov.

Dospievajúci si môžu vytvárať predstavy, že:

• skutočná láska neobsahuje konflikty,
• partner musí dokonale rozumieť bez komunikácie,
• vášeň má byť neustále intenzívna,
• každý problém znamená koniec vzťahu.

Takéto romantické mýty sú v rozpore s realitou dlhodobých vzťahov a vedú k chronickému sklamaniu.

Kultúra individualizmu a sebarealizácie

Moderné digitálne prostredie často zdôrazňuje:

• osobné šťastie ako najvyššiu hodnotu,
• sebarealizáciu bez obmedzení,
• autonómiu bez zodpovednosti,
• právo kedykoľvek odísť zo vzťahu.

Naopak, menej sa zdôrazňujú:

• obetavosť,
• vernosť,
• kompromis,
• tolerancia,
• schopnosť odpúšťať,
• dlhodobá zodpovednosť.

Výsledkom môže byť oslabenie schopnosti budovať stabilné partnerské vzťahy.

Normalizácia agresivity, zosmiešňovania, oslabenie empatie, šírenie antisociálnych vzorcov vrátane okamžitého "block-u"

Na sociálnych sieťach sú často odmeňované:

• sarkazmus,
• zosmiešňovanie,
• ponižovanie oponentov,
• verejné zahanbovanie,
• cynizmus,
• provokatívne a urážlivé vyjadrenia.

Algoritmy navyše zvýhodňujú emocionálne vyhrotený obsah, pretože vyvoláva vyššiu mieru interakcií. Dospievajúci tak môžu nadobudnúť dojem, že agresívna komunikácia predstavuje normálny spôsob riešenia nezhôd.

Postupne si osvojujú presvedčenia, že:

• tvrdosť je prejavom sily,
• empatia je prejavom slabosti,
• zosmiešňovanie je forma humoru,
• protivníka treba poraziť, nie mu porozumieť.

V anonymnom alebo poloanonymnom prostredí človek nevidí bezprostrednú reakciu druhej osoby.

Chýbajú:

• mimika,
• očný kontakt,
• tón hlasu,
• emocionálne prejavy.

Preto sa oslabuje prirodzená empatia a vzniká fenomén dehumanizácie, pri ktorom je druhý človek vnímaný skôr ako profil, prezývka alebo abstraktný protivník než ako konkrétna osoba s vlastnými emóciami.

Následkom môže byť:

• ľahšie urážanie druhých,
• kyberšikana,
• nenávistné prejavy,
• znížená citlivosť voči utrpeniu iných.

Empatia sa rozvíja predovšetkým prostredníctvom osobných medziľudských vzťahov.

Ak významná časť komunikácie prebieha cez obrazovky, dospievajúci majú menej príležitostí rozvíjať:

• schopnosť rozpoznávať emócie,
• súcit,
• aktívne počúvanie,
• porozumenie pohľadu druhého človeka,
• toleranciu voči odlišnostiam.

Výsledkom môže byť:

• egocentrickejšie uvažovanie,
• vyššia impulzivita,
• nižšia schopnosť kompromisu,
• problémy pri budovaní hlbokej intimity.

Digitálne prostredie podporuje fenomény:

• "cancel culture",
• verejného zosmiešňovania,
• hromadného odsudzovania,
• online lynču.

Mladí ľudia si môžu osvojiť predstavu, že:

• chyby si nezaslúžia odpustenie,
• človek sa redukuje na jedno zlyhanie,
• poníženie protivníka je oprávneným spôsobom boja,
• víťazstvo v konflikte je dôležitejšie než zmierenie.

Takéto postoje sú v rozpore so zdravým psychickým vývinom, ktorý zahŕňa schopnosť odpúšťať, chápať nedokonalosť človeka a zachovávať úctu aj v prípade nesúhlasu.

Niektorí influenceri a online komunity prezentujú ako atraktívne:

• manipuláciu,
• bezohľadnosť,
• dominanciu,
• využívanie druhých,
• narcistické správanie,
• absenciu súcitu.

Tieto postoje bývajú spájané s úspechom, mocou alebo vysokým spoločenským statusom. U časti dospievajúcich môže dochádzať k identifikácii s takýmito vzormi, najmä ak im chýbajú pozitívne modely v rodine alebo v blízkom okolí.

Opakované vystavenie agresívnemu obsahu, ponižovaniu alebo utrpeniu druhých môže viesť k určitej morálnej desenzitizácii.

Jednotlivec postupne:

• menej intenzívne prežíva súcit,
• ľahostajnejšie reaguje na utrpenie,
• vníma agresiu ako bežnú súčasť života,
• toleruje správanie, ktoré by predtým považoval za neprijateľné.

V psychológii sa tento jav označuje ako habituácia alebo desenzitizácia.

Dôsledky pre partnerské vzťahy

Tieto vzorce sa môžu prejaviť:

• vyššou mierou verbálnej agresivity,
• nižšou schopnosťou empatie,
• slabšou toleranciou frustrácie,
• väčšou impulzivitou,
• problémami s odpúšťaním,
• sklonom k manipulácii,
• nižšou ochotou robiť kompromisy,
• väčšou nestabilitou vzťahov.

Partnerská intimita pritom predpokladá práve opačné vlastnosti:

• empatiu,
• úctu,
• schopnosť počúvať,
• súcit,
• trpezlivosť,
• toleranciu,
• ochotu odpúšťať,
• rešpektovanie dôstojnosti druhého človeka.

Vplyv na psychosexuálny vývin

Sociálne siete a zoznamky môžu ovplyvniť aj psychosexuálny vývin prostredníctvom:

• skoršej sexualizácie,
• tlaku na fyzickú atraktivitu,
• porovnávania sa s rovesníkmi,
• vytvárania nereálnych predstáv o sexualite,
• oslabovania prepojenia sexuality s citovou blízkosťou.

Sexualita sa potom môže začať vnímať predovšetkým ako prostriedok sebapotvrdenia, získania pozornosti alebo okamžitého uspokojenia.

Preventívne opatrenia

Negatívne dôsledky digitálneho prostredia možno zmierňovať:

• podporou reálnych sociálnych kontaktov,
• rozvojom kritického myslenia,
• mediálnou gramotnosťou,
• primeranými časovými limitmi používania sociálnych sietí,
• podporou rodinných vzťahov,
• rozvojom empatie a komunikačných zručností,
• učením zvládania konfliktov,
• vedením k realistickému chápaniu lásky, sexuality a partnerstva.

Záver

Sociálne siete a virtuálne zoznamky sa stali významnými činiteľmi socializácie dospievajúcich. Popri mnohých pozitívnych možnostiach môžu sprostredkovať aj vzorce správania, ktoré podporujú povrchnosť, konzumné vnímanie medziľudských vzťahov, nízku toleranciu frustrácie, strach zo záväzku a závislosť od vonkajšieho uznania.

Najväčším rizikom nie je samotná existencia digitálnych technológií, ale situácia, keď virtuálny svet nahradí prirodzené vzťahové skúsenosti. Schopnosť vytvárať trvalé a zrelé partnerské vzťahy sa totiž rozvíja predovšetkým prostredníctvom osobných stretnutí, empatie, schopnosti znášať konflikty, prijímať nedokonalosť a postupne sa učiť vernosti, zodpovednosti a skutočnej intimite. Z psychologického hľadiska predstavujú práve tieto schopnosti základ emocionálnej zrelosti a predpoklad dlhodobej partnerskej spokojnosti.