Obsedantno-kompulzívna porucha týkajúca sa sexuality

Úvod

Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) patrí medzi najčastejšie úzkostné poruchy a postihuje zvyčajne mladých ľudí. Vyznačuje sa prítomnosťou nutkavých, automatických, intruzívnych, egodystónnych, opakujúcich sa myšlienok, ktoré pochádzajú z vlastnej mysle, a ktoré sa nedarí kontrolovať, potlačiť, ignorovať. Často sú prevádzané kompulziami (neutralizačnými reakciami) – opakovanými myšlienkami, rituálmi, aktivitami, ktorými sa len dočasne uvoľňuje napätie a úzkosť. K tomu sa môže pridať aj vyhýbavé správanie. Stresujúce obdobia často vedú k exacerbácii symptómov.

Čo sa týka príčiny vzniku, pravdepodobne na genetickú predispozíciu (znížená serotoninergická transmisia a zvýšená dopaminergická transmisia) nasadajú vplyvy ako: potlačené konflikty, vplyv výchovy (napr. nadmerne prísna náboženská výchova). Podľa KBT modelu – učením človek pripisuje normálnym myšlienkam extrémny význam, úzkostne ich spája s ďalšími myšlienkami a správaním – kompulziami, ktoré opakuje, čím sa fixujú. Dysfunkčné kognitívne schémy sa týkajú zodpovednosti, kontroly, istoty a potreby pevných pravidiel. Výsledkom je človek so zvýšenou potrebou istoty v živote, perfekcionizmom, nadmerným pocitom zodpovednosti, tendenciou preceňovať význam vlastných myšlienok, či s presvedčením, že samotná myšlienka môže byť morálne ekvivalentná skutku.

Obsesie sa týkajú kontaminácie, katrastrofy, symetrie, náboženstva, tela, sexuality... Kompulzie môžu byť: umývanie, počítanie, kontrolovanie, usporiadavanie, dotýkanie... Majú tendenciu sa vyvíjať – počas dospievania sú častejšie prítomné náboženské a sexuálne obsahy, v detstve zasa katastrofické. Muži skôr trpia tabuizovanými témami, obsahmi týkajúcimi sa symetrie a asymetrie, ženy skôr čistoty a kontaminácie.

OCD so sexuálnymi obsahmi môže a nemusí byť jedným z podtypov religiózneho OCD.

Prejavy religiózneho OCD

Obsesie

Najčastejšie sa objavujú:

opakované rúhavé alebo urážlivé myšlienky voči Bohu,

strach z večného zatratenia,

nadmerné pochybnosti o stave milosti,

neustála neistota, či človek nespáchal hriech,

obavy z nedostatočne úprimnej modlitby,

pochybnosti o platnosti sviatostí alebo obrátenia,

vtieravé sexuálne alebo násilné predstavy s náboženským obsahom,

myšlienky na násilie alebo vraždu pri pohľade na ostrý predmet alebo zbraň,

prehnaný strach z morálneho zlyhania.

Tieto myšlienky sú pre človeka egodystónne, teda v rozpore s jeho hodnotami a presvedčením. Vyvolávajú výrazné utrpenie a nie sú prejavom skutočnej túžby konať zlo.

Kompulzie

Na zmiernenie úzkosti sa môžu objaviť:

opakované modlitby vykonávané "správnym spôsobom",

neustále spytovanie svedomia,

opakované spovedanie sa z rovnakých hriechov,

vyhľadávanie uistenia od kňazov alebo blízkych,

opakované čítanie náboženských textov,

mentálne rituály a vnútorné opravovanie "nesprávnych" myšlienok,

odkladanie alebo skrývanie ostrých predmetov,

vyhýbanie sa náboženským predmetom alebo situáciám zo strachu pred rúhaním.

Hoci tieto činnosti prinášajú krátkodobú úľavu, z dlhodobého hľadiska poruchu udržiavajú.

Rozlíšenie medzi zdravou vierou a religióznym OCD

Dôležitým rozlišovacím znakom je motivácia správania.

Pri zdravej spiritualite človek:

koná slobodne,

prežíva pokoj,

akceptuje určitú mieru neistoty,

vníma Boha predovšetkým ako zdroj lásky a milosrdenstva.

Pri religióznom OCD človek:

koná pod tlakom úzkosti,

usiluje sa dosiahnuť absolútnu istotu,

prežíva chronický strach a vinu,

opakovane vykonáva rituály, ktoré neprinášajú dlhodobý pokoj.

Nie je to viera, ktorá spôsobuje utrpenie, ale patologický mechanizmus OCD využívajúci náboženský obsah.

Diagnózu stanovuje psychiater na základe klinického rozhovoru. Je potrebné odlíšiť religiózne OCD od:

bežných duchovných pochybností,

depresívnej poruchy,

generalizovanej úzkostnej poruchy,

psychotických porúch,

obsedantno-kompulzívnej poruchy osobnosti.

Pri hodnotení sa často využívajú štandardizované škály, napríklad Yale-Brown Obsessive-Compulsive Scale (Y-BOCS).

OCD so sexuálnymi obsahmi

Jednou z menej známych, no klinicky významných foriem OCD sú obsesie súvisiace so sexualitou. Tieto symptómy bývajú často sprevádzané intenzívnym pocitom hanby, viny a strachom z nepochopenia. Sexuálne obsesie neodrážajú skutočné túžby, hodnoty ani sexuálnu orientáciu človeka. Naopak, ide o egodystónne myšlienky, ktoré sú v rozpore s vlastným sebavnímaním a vyvolávajú výrazné utrpenie.

Obsah obsesií môže byť veľmi rôznorodý:

pochybnosti o vlastnej sexuálnej orientácii (Sexual Orientation OCD – SO-OCD),

strach z nežiaducej sexuálnej príťažlivosti,

obavy zo straty vlastnej sexuálnej identity,

vtieravé parafilné predstavy: sexuálneho násilia, nežiaduce sexuálne obrazy týkajúce sa blízkych osôb, obavy z pedofilných impulzov napriek absencii skutočnej sexuálnej preferencie,

nábožensky podmienené pocity sexuálnej nečistoty,

patologické analyzovanie sexuálneho vzrušenia a telesných reakcií.

Každému človekovi raz alebo párkrát v živote mysľou preblysli tieto myšlienky/predstavy. Je to prirodzené, ale zvyčajne tabuizované. V každom prípade je to nepríjemné a ak to osoba s OCD zažíva niekoľkokrát denne, úzkosť a zúfalstvo sa môžu vystupňovať do samovražedného pokusu (napriek tomu, že ide o relatívne dobre liečiteľnú poruchu).

Sexual Orientation OCD (SO-OCD)

Človek môže opakovane premýšľať:

"Čo ak som v skutočnosti homosexuál?"

"Čo ak som bisexuálny?"

"Čo ak sa moja orientácia zmení?"

"Čo ak sa celý život klamem?"

"Čo ak skončím v neheterosexuálnom vzťahu alebo úplne sám?"

"Ako sa zachovajú moji blízki, ak sa to o mne dozvedia?"

Tieto otázky nie sú prejavom prirodzeného skúmania sexuality, ale nutkavej potreby absolútnej istoty. Práve intolerancia neistoty predstavuje jedno z jadier OCD.

Kompulzívne správanie

Na zmiernenie úzkosti pacienti vykonávajú rôzne rituály, ktoré môžu byť vonkajšie alebo mentálne.

Kontrolovanie vzrušenia

Jedinec opakovane sleduje svoje telesné reakcie:

skúša, či sa cíti sexuálne vzrušený pri pohľade na mužov alebo ženy,

analyzuje erekciu alebo vaginálne zvlhčenie,

interpretuje každú fyziologickú reakciu ako dôkaz zmeny orientácie.

Vyhľadávanie uistenia

Pýta sa:

partnerov,

priateľov,

terapeutov,

internetových fór,

či "je normálny" alebo či jeho myšlienky niečo znamenajú.

Mentálne ruminácie

Typické sú dlhodobé vnútorné analýzy:

porovnávanie minulých vzťahov,

prehrávanie sexuálnych spomienok,

hodnotenie fantázií,

hľadanie stopercentného dôkazu o vlastnej orientácii.

Vyhýbanie sa

Jedinci sa môžu vyhýbať:

kontaktu s osobami rovnakého pohlavia,

spoločným šatniam,

filmom alebo médiám s LGBT+ tematikou,

intímnym vzťahom,

sexuálnemu životu.

Paradoxne práve tieto stratégie udržiavajú a posilňujú OCD.

Je dôležité odlíšiť sexuálne OCD od prirodzeného procesu objavovania vlastnej sexuality.

Pri autentickom skúmaní sexuality človek postupne získava väčšiu istotu a sebaprijatie. Naproti tomu pri OCD pretrváva:

extrémna neistota,

neustále pochybnosti,

potreba absolútneho uistenia,

opakované kontroly,

rastúca úzkosť.

Odhaduje sa, že značná časť pacientov so SO-OCD býva spočiatku nesprávne diagnostikovaná ako osoby prežívajúce krízu identity alebo potláčajú skutočnú sexuálnu preferenciu, čo môže viesť k zhoršeniu symptómov.

Liečba OCD

Liečba môže byť psychofarmakologická (antidepresíva), ale vždy je psychoterapeutická. Pacient sa postupne učí:

tolerovať neistotu,

prijať riziko, že obava môže byť pravdivá,

znižovať intenzitu strachu a úzkosti,

nevykonávať kompulzívne rituály,

prijímať prítomnosť vtieravých myšlienok bez potreby ich neutralizovať,

meniť maladaptívne presvedčenia o zodpovednosti a vine.

Duchovné sprevádzanie v prípade veriaceho človeka môže byť tiež užitočné, ale dôležité je, aby duchovná pomoc nepodporovala kompulzívne správanie neustálym poskytovaním uistenia. Ideálna je spolupráca medzi psychiatrom, psychoterapeutom a duchovným sprevádzateľom.

Záver

Sexuálne obsesie patria medzi najťažšie a najstigmatizovanejšie prejavy obsedantno-kompulzívnej poruchy. Pacienti často trpia v tichosti a svoje symptómy skrývajú zo strachu z odsúdenia. Vtieravé sexuálne myšlienky, pochybnosti o sexuálnej orientácii alebo nadmerný strach z morálneho zlyhania však nepredstavujú prejav skrytej túžby ani duchovného zlyhania. Ide o prejav OCD, ktorého podstatou je patologická potreba istoty a neschopnosť tolerovať pochybnosti. Pri včasnej diagnostike a správne vedenej kognitívno-behaviorálnej terapii v kombinácii s farmakoterapiou je prognóza vo väčšine prípadov priaznivá.

Veľký význam má psychoedukácia v tom, že:

vtieravé myšlienky nepredstavujú skutočné želania,

sexuálne obsesie sú bežným prejavom OCD,

človek nie je zodpovedný za obsah spontánne vznikajúcich myšlienok,

cieľom liečby nie je dosiahnuť absolútnu istotu, ale naučiť sa žiť aj s prítomnosťou neistoty.