Nemeň druhého. Meň seba!

1. Vydaj sa na cestu k lepšiemu pochopeniu toho druhého

Zaiste ste na internete zaregistrovali rôzne zobrazenia tej istej situácie, v ktorej muž ťahá ženu, visiacu zo skalného previsu, za ruku späť hore do bezpečia, no nedarí sa mu. Je to znázornené tak, že oproti žene v trhline číha had. Nemôže sa kvôli nemu začať sama šplhať a pomôcť mužovi odľahčiť celú váhu jej tela. Zhora to však nie je vidieť. Musela by o tom mužovi povedať. Muž je zobrazený tak, že druhú polovicu jeho tela zakrýva balvan a on masívne krváca. Zdola to však nie je vidieť. Musel by o tom žene povedať.

Poďme si túto situáciu zhrnúť:

Muž nevie, že pod ním je had.

Žena nevie, že muža drví veľký kameň.

Žena si hovorí: "Spadnem! Nemôžem liezť, pretože ma uhryzne had! Prečo nemôže použiť trochu viac sily a vytiahnuť ma hore?!"

Muž si hovorí: "Veľmi ma to bolí! Napriek tomu ju stále ťahám, ako len vládzem! Prečo sa aspoň trochu nesnaží liezť?!"

Ponaučenie:

Nevidíš, pod akým tlakom je ten druhý, prečo koná tak, ako koná... A ten druhý nevidí bolesť, ktorou si aktuálne prechádzaš.

Taký je život, či už ide o prácu, rodinu, pocity alebo priateľov, mali by sme sa snažiť vykročiť na cestu k pochopeniu toho druhého. A to nejde bez komunikácie.

Naučme sa myslieť inak, jasnejšie a lepšie komunikovať. Trocha premýšľania a trpezlivosti prinesie ovocie.

Buďme láskaví, zhovievaví k ľuďom. Osvojme si spôsoby efektívnej komunikácie vedúcej k vzájomného porozumeniu. Každý človek, nech je nám akokoľvek blízky či vzdialený, bojuje svoj vlastný boj.

2. Uč sa byť v partnerstve priateľom

Bude to o láske, ktorá sa nezmestí do škatuliek a nič jej nešliape na päty (už vôbec nie sex). Láska, či už rodičovská, súrodenecká, priateľská... bude vždy láskou a nestráca na kvalite či intenzite len kvôli tomu, že nie je láskou partnerskou. Skutočná láska sa tiež prejaví aj vo vyjadrovaní a znášaní kritiky.

Partnerský vzťah vs. priateľstvo

Je priateľstvo podceňované alebo skutočne nemá takú moc naplniť dušu človeka?

Bez teba by to nebolo ono (inak vyjadrené intímnejšie vyznanie: "Potrebujem ťa.").

Mám ťa rád.

Mal som o teba strach.

Bol som ti kúpiť liek.

Priniesol som drevo.

Teším sa na teba.

Pôjdeme spolu na túru.

Držím ti palce.

Urobil som to namiesto teba, aby si si mohol oddýchnuť.

Je ti lepšie?

Čo cítiš?

Pomôžem ti.

Teším sa z tvojho úspechu.

Si najlepší, to dáš!

Pokojne sa vyzúr.

Chápem ťa.

Máš moju podporu.

Môžeš mi povedať čokoľvek.

Zdôverím sa ti.

Potrebujem tvoju radu.

Počítaj so mnou pri realizovaní svojho sna.

Vďaka tebe som iný človek.

...a všetky skutky bez slov...

Toto všetko nepočúvame, nedostávame od priateľov často, prenechávame to partnerom. Lenže nie každý má či bude mať partnera.

Je preto namieste zbúrať tieto predsudky, začať vyslovovať tieto slová aj pred priateľmi, dúfať, že i oni to budú cítiť podobne a budeme ich od nich počuť. Dokážeme jednu úžasnú vec - dáme skutkovej a neopísateľnej láske a záujmu nový rozmer. Otvoríme sa láske a všetky jej prejavy už viac nebudeme vzťahovať len na milenecké či príbuzenské vzťahy. K motivácii budovať intimitu nás neviaže len potreba sexu, spoločný potomok či genetický základ. Intimita je výsledkom vzťahového puta, puta duší, ktoré sa budovalo roky vzájomnou láskou, úctou, aktívnym počúvaním, oceňovaním, rešpektovaním zmien a túžbou poznávať svoju dušu i dušu toho druhého. Rovnocenný vzťah bez očakávaní, bez potreby rol ochrancu a ochraňovaného, bez akýchkoľvek pravidiel a predsa s hranicami. Pretože láska neklesá, nepodlieza latku a nie je živená živočíšnym. Napokon, aj manželstvo je priateľstvo, obohatené o radosť zo sexu a z nového života. Láska sa však neobmedzuje na pohlavné orgány a schopnosť plodiť potomkov. Toto lásku neživí ani neudrží. Už samotné zdravé príbuzenské vzťahy fungujú na vyššej forme lásky, ako aj manželia, ktorí spolu prežili päťdesiat rokov. Dve duše splynuli v jednu. Ak sa už raz moja láska pri niekom posunie na vyššiu úroveň, nie je možné v nej klesnúť, pošliapať po nej, urobiť z nej niečo, čo už nenapĺňa a čo musím hľadať inde. Skutočnú lásku ani nestrácam, a to nie preto, že ju môžem zažívať s viacerými ľuďmi, ale preto, že je zakaždým jedinečná a večná.

P.S.: Láska nie je závislosť a aj keď niekoho potrebujem (a dávam mu to nenásilným zdravým spôsobom najavo), nemôžem sa k nemu správať tak, ako by mi patril, alebo ako by som bez neho nedokázal žiť.

Otázky: Je to možné zažívať aj medzi chlapmi tak, aby nešlo o gayov (alebo aby nebola podstatná sexuálna orientácia)? Je potrebné a reálne mať svojho brata aj mimo pokrvnej rodiny?

3. Buď si vedomý energie úprimnej lásky

Nikto sa pre teba neobetuje ochotnejšie, ako ten, kto ťa miluje.

Nikto sa za tebou neponáhľa tak, ako ten, kto ťa miluje.

Nikoho nepriťahuješ tak, ako toho, kto ťa miluje.

Nikto ťa nepozná tak dobre a nikto ťa neopíše trefnejšie, ako ten, kto ťa miluje.

Nikto si nevšimne toľko detailov i malú zmenu na tebe, iba ten, kto ťa miluje.

Pre nikoho nie si tak krásny, ako pre toho, kto ťa miluje.

Nikomu neletí čas rýchlejšie, ako tomu, kto je s tebou a miluje ťa.

Pre nikoho nie si vzácnejší, ako pre toho, kto ťa miluje.

Pri nikom nemôžeš robiť toľko chýb, ako pri tom, kto pre teba má z lásky veľa pochopenia a dopraje ti veľa priestoru na budovanie seba.

Nikto nepozná dôležité udalosti tvojej minulosti, prítomnosti i budúcnosti tak dobre, ako ten, kto ťa miluje.

Nikto v tebe nevie čítať tak pravdivo, ako ten, kto ťa miluje.

Nikto ťa nepotrebuje spontánne objať, iba ten, kto ťa miluje.

Nikto ti neodpúšťa a nezabúda na tvoje omyly rýchlejšie, ako ten, kto ťa miluje.

Nikto nechce tak neveriť zlému vykresľovaniu teba, ako ten, kto ťa miluje.

Nikto nechráni tvoje meno a neháji tvoju česť zapálenejšie, ako ten, kto ťa miluje.

Nikto nepozná a nerešpektuje tvoje nedostatky viac, ako ten, kto ťa miluje.

Nikto ti nedôveruje viac, ako ten, kto ťa miluje.

Nikto ťa nevie lepšie sprevádzať po tvojej ceste, nepomáha ti plniť tvoje sny a prekonávať prekážky, ako ten, kto ťa miluje.

Nikto ti nevie vstúpiť do duše viac, ako ten, kto ťa miluje.

Nikoho myseľ nevieš ovládnuť tak, ako myseľ toho, kto ťa miluje.

Nikoho nerozplače tvoja bolesť tak úprimne, ako toho, kto ťa miluje.

Nikto ti nedopraje zažiť úspech srdečnejšie, ako ten, kto ťa miluje.

Nikto s tebou neprežíva tvoju radosť i sklamanie tak, ako ten, kto ťa miluje.

Nikto ti nedodá odvahu a neukáže zmysel života úspešnejšie, ako ten, kto ťa miluje.

Nikto sa tak neponáhľa vytiahnuť ťa z bahna, ako ten, kto ťa miluje.

Nikto pri tebe nie je tak odhodlaný, ako ten, kto ťa miluje.

Nikto ťa nepodrží v trápnej situácii pevnejšie, ako ten, kto ťa miluje.

Nikto sa nesmeje najviac a od srdca na tvojich vtipoch a úsmevných príhodách, ako ten, kto ťa miluje.

Nikto s tebou nevydrží bez výčitiek tvoje zlé dni, iba ten, kto ťa miluje.

Nikto s tebou v tvojej samote či chorobe nezostane dobrovoľne, iba ten, kto ťa miluje.

Nikomu tak nezáleží na tom, aby si ťa nenechal iba pre seba, aby ťa neodizoloval od tých, ktorí ťa tiež milujú, aby si s nimi už nemohol rozvíjať vzťahy, ako tomu, kto ťa miluje.

Nikto, vzdialený od teba, sa nedíva v noci na tie isté hviezdy na oblohe, len preto, že sa na ne dívaš tiež, iba ten, kto ťa miluje a nonstop ťa nosí vo svojom srdci.

Nikto nemá potrebu ťa chrániť tak veľmi, ako ten, kto ťa miluje a zároveň ťa nikto v tvojom záujme nepúšťa tak, ako ten, kto ťa miluje.

Ten, kto ťa miluje, je ti oporou, ktorá sa ti nikdy neotočí chrbtom. Si pre neho prvou voľbou, nie jedna z možností.

Ale dokážeš takto milovať aj ty jeho/ju?

Je vôbec takejto lásky schopný človek? Možno áno, ale vždy má strach, že to skončí, že mu ten druhý ukradne srdce, že sa zobudí a zistí, že ten, ktorého miloval, je preč.

Napriek nedokonalej láske človeka bez garancie jej pretrvania chcime od života viac ako osobný prospech. Veď láska je ako nenávratná pôžička so šancou stať sa tým, ktorého sa oplatí vyhľadávať. Dokonalé nesebecké milovanie má v prvom rade pretvárať nás nedokonalých. Netúžme čokoľvek a kohokoľvek vlastniť, ale túžme obohacovať seba a svoje vzťahy. Odpúšťajme nielen ostatným, ale i sebe a verme tomu, že si zaslúžime lásku, najmä ak sme pokorní. Cez filter čistej lásky vidíme seba a svet neskutočne pravdivo, ale nikdy nie beznádejne. Nemáme tendenciu škodiť sebe či iným ľuďom, ale máme odvahu vystúpiť zo začarovaného kruhu. Nebojíme sa robiť správne veci (netrpíme zbytočným strachom) pre svoje dobro i dobro ostatných. Láska uzdravuje, vracia človekovi jeho skutočnú identitu, hodnotu, napĺňa radosťou, dáva životu nový zmysel.

Želajme si, aby sme poznali hodnotu pravej lásky a skutočného priateľstva, aby sme mali odkiaľ čerpať silu a boli vnímaví pre tých, ktorí jej majú nedostatok. Nech sa nik necíti nemilovaný alebo opustený.

4. Staň sa vyrovnaným a zrelým človekom

Vyrovnaní ľudia:

nadchnú sa i maličkosťami

dôverujú a odpúšťajú

doprajú

sú zodpovední za svoje chyby

rozprávajú najmä a pekných veciach a chvália iných

ľuďom sa nevyhýbajú a čelia konfliktom, efektívne sa bránia, ale iba ak je to potrebné

sústreďujú sa na život okolo seba a na iných ľudí, sú otvorení a hľadajú kompromisy

vedia, že čo dosiahli, je síce fajn, ale treba ísť ďalej pre svoju radosť, nikomu nič nedokazovať, vychutnávajú si relax

ak to je potrebné, priznajú si chybu

úspech je posúvaním osobných hraníc a o radosť z posunu dopredu

hovoria o hodnotách, o krásach života, o prírode, koníčkoch, ale aj o cieľoch a víziách ľudí, ktorých si vážia

prajú iným ľuďom úspech a šťastie

zdieľajú informácie a údaje, nechcú nič skrývať, sliediť ani číhať na omyly iného

majú síce rôzne sny, ale radšej zostávajú v prítomnosti, v ktorej si plnia čiastkové ciele

vyžarujú dobro, radosť a úsmev, radi sa smejú, otáčajú zlé na dobré, v ich prítomnosti človek pocíti úľavu, nezaťaží sa, ale odľahčí

majú predstavu a trpezlivo ju realizujú, neustále sa učia

ak cítia potreby zmeny, neboja sa ju uskutočniť, riadia sa intuíciou

tešia sa z osobných i spoločne dosiahnutých víťazstiev

myslia perspektívne a sú pripravení znášať dôsledky

konajú spontánne

dokážu ukontrolovať seba, aby neprekročili hranice, nepretvarujú sa, ale úctivo vyjadria to, do akej miery sú dnes použiteľní a prečo, prisľúbia nápravu, aby neranili

sú ústretoví, držia slovo, navrhnú, pýtajú sa na názor, nečakajú pasívne, čo bude, usmerňujú dialóg, sú dynamickí

sú priami, nepotešujúce informácie si overia a dávajú druhé šance

držia sa úprimnosti a hrajú čistú hru

cítia istotu, lebo veria svojim schopnostiam, poznajú svoju osobnostné kvality

vidia najmä svoje chyby a neradi súdia iných

radi ponúknu svoj čas iným a zmenia plán v ich prospech

sú húževnatí a prispôsobiví

"If you can't fly then run, if you can't run then walk, if you can't walk then crawl, but whatever you do you have to keep moving forward." Martin Luther King Jr.

Čím chceš byť a akým chceš byť človekom? Chceš ísť svojou cestou a veríš si alebo chceš ísť po ceste niekoho iného a pochybuješ o sebe? Tvoje pochybnosti ťa motivujú alebo zneisťujú? Chceš to sám alebo plníš sny iných? Chceš to, čo sa od teba očakáva? Zamysli sa a spýtaj sa samého seba: "Kým chcem byť?" Iba tak prídeš na to, čo ťa urobí šťastným bez ohľadu na to, ako šialené sa to môže zdať ostatným. Ver si a nechaj si len tú pochybnosť, ktorá motivuje a učí ťa byť pokorným bojovníkom. Ak nebudeš pracovať na svojich snoch, niekto si ťa najme, aby si pomáhal realizovať tie jeho.

Buď skutočný originál, buď kreatívny. Aký má život zmysel, ak nevieš tvoriť nové veci a hodnoty, iba imituješ niekoho, kto sa ti zapáčil a vyhýbaš sa problémom, hoci vieš, že by si sa mal pobiť za správnu vec? Neboj sa byť sám proti všetkým, ak bude treba, pretože len to ti umožní robiť veľké veci. Vždy však s vedomím toho, kto si a kam patríš, lebo s veľkou mocou prichádza aj veľká zodpovednosť..., aby si sa pre dobrý úmysel napokon nestal niekým, kým si byť nechcel. Slepí ľudia nemôžu vidieť, namyslení nevidia. Dbaj na zdravú sebakritiku a duševnú hygienu.

Nechci vždy iba vyhrávať. Život sú i pády, prehry a tie nie sú porážkou, ponížením, lež prostriedkom tvojho osobnostného rastu a duševnej formácie. Nemôžeš vždy vyhrať, ale neboj sa robiť rozhodnutia. Maj víziu. Nenechaj sa paralyzovať strachom, neúspechom. Necúvaj. Stále posúvaj svoje limity. Akýkoľvek úspech na ceste vpred je úspech. Ak sa nevieš tešiť z malých úspechov, veľké ťa ako človeka rozložia.

Ľudia ti budú radi nahovárať, že nie si dosť dobrý a budú sa povyšovať, naznačovať ti, že to, čo si dosiahol ty, oni dosiahli už dávno. Ignoruj to! Tvrdým tréningom a sebadisciplínou sa už mnohým podarilo takmer nemožné. Podarí sa to i tebe. Robíš to len pre seba! Občas stačí iba chuť žiť, bojovať a ignorovať namyslencov, závistlivcov, ľahostajných i tých, ktorí majú veľa prázdnych rečí, chceli by ťa zneistiť či vidieť na dne.

Ak niečo robíš, dávaj do toho všetko a nevzdávaj sa, hoci prídu prekážky a sám budeš mať pocit, že to nemá zmysel, že to neprináša žiadne ovocie. Bez odhodlania, trpezlivosti a bolesti nič hodnotné nedosiahneš. Niet lásky bez bolesti, víťazstva bez tvrdej práce, ktorá nie raz takisto bolí. Ži naplno, ale tak, aby si sa za seba raz nemusel hanbiť, nechcel posúvať čas späť, aby si sa tešil na starobu, či už budeš alebo nebudeš mať vlastnú rodinu. Smrť nie je nikdy smutná. Smutné je, že väčšina ľudí vôbec nežije. Neobzeraj sa späť.

Ľudia sú nešťastní a nedá sa to zastaviť, šíri sa to ako mor, pretože je málo tých, ktorí by dokázali urobiť viac než len sa prizerať či sťažovať sa! Preto, všetko dobré, čo dostaneš, to, čo dosiahneš, nezabudni vrátiť niekomu ďalšiemu späť; pomôž mu to dosiahnuť, pomôž mu vstať z dna. Akúkoľvek cestu si vo svojom živote zvolíš, vždy si nájdi čas vrátiť niečo späť. Vrátiť niečo svojmu priateľovi, rodine, inému človekovi, ktorého máš pod patronátom. I slabšieho považuj sa rovnocenného! Pretože on je v iných veciach silnejší ako ty a vzájomne sa môžete dopĺňať, nie súperiť medzi sebou. Nikoho nedobiehaj a nenechaj, aby ťa niekto neustále dobiehal. Nech ti nerobí radosť to, že niekto chce byť ako ty. Nezáviď, neporovnávaj sa s inými a nezaoberaj sa len fyzickou krásou, úspechom či bohatstvom (povrchnosťami). Nesúď nikoho! Podať ruku a pomôcť ľuďom by malo uspokojovať viac ako iné úspechy. Ak niekoho už toto neteší, považuje to za stratu času, alebo sa mu to zdá byť málo, ja na zlej ceste. Priateľ je ten, kto vie vypočuť, pochopiť, doceniť, vyzdvihnúť tvoju hodnotu, rozosmiať, kto rozumie aj bez slov. Priateľa netreba do ničoho nútiť, pretože sa ponúkne sám. Nie je jednoduché byť dobrým človekom. Čím je človek lepší, tým viac úderov dostáva. Silný je ten, kto nevybočí z cesty, nech sa deje čokoľvek. Silný je len ten, kto znesie veľa prehier a úderov a stále pokračuje. Smeje sa s tebou celý svet, ale plačeš väčšinou sám. Je to paradox, že sa musíš spoliehať sám na seba a sám si robiť v živote radosť, a pritom nesmieš zanevrieť a izolovať sa, dovoliť krivde, aby ťa zaslepila a viedla. Paradox je, že nesmieš čakať na toho iného, no predsa by si mu mal kráčať v ústrety. Pretože nikdy nevieš, kedy ho budeš potrebovať. Nezľahčuj problémy iného a nenaznačuj mu, aby si poradil sám - pretože nikto by v detstve či v pokročilej starobe sám neprežil, a i obdobe medzi tým musí byť naplnené zdieľaním. Paradox - život je záhada, ani sa ho nesnaž pochopiť. Humor - maj zmysel pre humor, smej sa sám sebe, je to veľká sila. Zmena - nikdy nič nezostane rovnaké. Šťastie ti prináša cesta, nie jej cieľ.

5. Nauč sa prijímať kritiku

V každom medziľudskom vzťahu je nesmierne náročné podať kritiku tak, aby plnila svoj účel bez ujmy, pretože práve tu a práve teraz môže byť niekto vnútorne nastavený tak, že ho hlboko zasiahne, znechutí, odradí, zneistí až poníži. Umenie vyjadrovať kritiku je jedno z najnáročnejších a učíme sa mu po celý svoj život. Hoci je konštruktívna kritika dôležitou súčasťou vzťahov, pri zdravom sebavedomí a pravdivom sebahodnotení si človek dokáže uvedomiť negatívne následky svojho myslenia či konania i bez odozvy okolia. Láska nepotrebuje kritiku iného na to, aby rástla a aby spolu s ňou duševne i duchovne rástol človek. Vari láska potrebuje pripomínať, schvaľovať či karhať? To, že láska skutočne účinkuje v srdciach iných, sa nemusíme dozvedieť cez spätnú väzbu. A pravdivú trefnú spätnú väzbu nám na požiadanie poskytnú iba skutoční priatelia - aby sme sa dozvedeli nie to, či láska účinkuje, ale to, ako sme schopní prijímať a odovzdávať lásku, do akej miery sa náš obraz chceného JA uplatňuje v reálnom JA vo vzťahoch. Láska nie je výmenný obchod a kritika donucovací prostriedok s radosťou aplikovaný na toho druhého.

Kritika sa často spája s nepochopením, predchádzajúcim (neraz dlhodobým) nedocenením až nepoznaním vnútra kritizovaného, ignorovaním jeho potrieb, vnútorným výsmechom, ľahostajnosťou, vyvyšovaním sa, nutkavou potrebou zdôrazňovať omyly iných s úmyslom meniť či zlepšovať okolie až zlomyseľnosťou kritika. Šíri sa ako oheň a ničí. Dnes kritizujem ja, zajtra bude kritizovať ten, ktorého som kritizoval včera, lebo bude excitovaný, znechutený a dotknutý mojou kritikou. Bol si toho vedomý, tušil svoj omyl alebo zlyhanie, a tak to poukazovanie či kázanie nemuselo prísť ešte aj zvonku. Čakal možno odpustenie, zhovievavosť, posmelenie či podporu na ceste za premenou, o ktorej vie, že ju potrebuje, hoci to nebude ľahká cesta alebo ešte nenazbieral odvahu začať. A toho, kto si nie je vedomý potreby osobnej premeny, je predsa zbytočné kritizovať.

Láska sa, žiaľ, tak rýchlo a ľahko ako kritika nešíri, ale môže zastaviť šírenie zla a zjemňovať pády iných ľudí. Zmena vplyvom kritiky je okamžitá, ale neautentická a človek má tendenciu vracať ju. Zmena vplyvom lásky trvá neskutočne dlho, ale je už trvalá a pravá. Napomínať môže dokonalý človek. Kedysi to boli proroci a Boží ľudia. Dnes máme minimum ľudí, ktorých napomínanie nevyznieva ako zlý vtip.

Napomínať či milovať? ...často znamená rozhodovať sa medzi rýchlo spravenou, ale sfušovanou robotou a riadnou fuškou s nádherným výsledkom.

Prečo namiesto kritiky neukázať svetu, že som "bláznivo" milujúci človek a muž činu? Prečo nepozývať ostatných do konkrétnych projektov a "bláznovstiev" lásky? Je iné nasledovať niekoho zo strachu, pod príkazom či nátlakom a iné je nasledovať ho z lásky. Je iné vyhýbať sa zlým rozhodnutiam kvôli hanbe či pocitu viny a je iné vyberať si dobré skutky, cnostné zmýšľanie a rozhodovanie sa dobrovoľne, z lásky.

6. Buduj šťastie spoločné i individuálne

Každé Vianoce je najdiskutovanejším párom biblický pár Jozef a Mária. Poďme sa pozrieť, v čom je aj dnes možné nechať sa nimi inšpirovať.

Ich kvalitné a perspektívne vzájomné puto stálo minimálne na dvanástich pilieroch:

Do vzťahu vstupovali emočne zrelí.

Od začiatku vzťahu dávali dôraz na emočné puto a prejavy vyššej formy lásky.

Vzájomné poznávanie sa a objavovanie nového v tom druhom bolo nikdy nekončiace dobrodružstvo a rozdiely sa stali výzvou či obohatením, nie prekážkou.

Stavali mosty a spoločne budovali to, čomu verili (poslaniu byť lepší a tvoriť krajší svet).

Ak nechápali, čo sa deje v jednom, v tom druhom či vo vzťahu, premýšľali a dozrievali v rozjímaní i cez vzájomný dialóg v rozhodnutí a vo výbere najvhodnejšieho spôsobu riešenia problému – nešili horúcou ihlou – nekonali impulzívne, ale racionálne. Dovolili si nechápať a nerobiť unáhlené závery. Vedeli odhadnúť, kedy vyčkať a kedy konať.

Nebojovali proti rodovým rozdielom, ale rešpektovali prirodzenú vzájomnú inakosť. V nachádzaní svojho miesta a chopení sa príležitosti realizovať sa vo svojej role videli radosť. Ochrana, zabezpečenie a vedenie ponúkané jednou stranou sa snúbili s emočnou podporou, uistením a odovzdanosťou ponúkanými druhou stranou.

Uprednostňovali záujmy toho druhého pred vlastnými záujmami či záujmami iných ľudí.

Dávali tomu druhému dostatok priestoru pre seba vo vernosti a dôvere.

Obraňovali toho druhého z princípu.

Zachovávali pokoj/chladnú hlavu a nebáli sa spoločne čeliť neznámemu (odvaha a túžba po dobrodružstve na ceste konania toho, čo je správne a ušľachtilé).

Neustále dosahovali a obnovovali dokonalú rovnováhu medzi detskou hravosťou, otvorenosťou, naivitou, hladom po poznaní a dospelou zodpovednosťou, zásadovosťou, prísnosťou a pripravenosťou viesť.

Vsádzali najviac do čistého a úprimného srdca, v partnerskej komunikácii pestovali častosť, priamosť, jasnosť, úprimnosť, empatiu, v správaní striedmosť, ohľaduplnosť, pokoru a cnostné skutky hnané čistými úmyslami.

7. Neklam

Ak klameme, zriedka je skutočným dôvodom neublíženie tomu druhému. Najčastejšie nechceme spôsobiť to, že sa pravda otočí proti nám, že klesneme v očiach iného, že nás opustí, posunie to ďalej, bude nás chcieť ovládať, viac kontrolovať, alebo, aby sa ten druhý nezložil a nepridal nám na starostiach. Nie raz klamstvom chceme získať výhodu. Preto iba človek s čistým a úprimným srdcom a zrelou osobnosťou veľmi dôsledne trvá na pravde a zároveň ju vyjadruje veľmi citlivo, ochotne rešpektuje pravdu iného, prijíma jeho postoj i následky. Iba takáto osobnosť má dostatok síl a odhodlania na to, aby krutou pravdou blízkemu človeku zároveň ponúkla ochotu pomôcť mu túto pravdu spracovať. Pre takúto osobnosť kritika nie je ohrozením, prevalcovaním vlastného ega, ale motiváciou na ceste sebarozvoja, poučením. Problém vyjadrovať pravdu priamoúmerne stúpa s negatívnym sebaobrazom, chabou sebahodnotou a takmer žiadnou istotou v sebe samou a vo vzťahoch s inými. Ľudia zabúdajú na jednu podstatnú vec – ak pravdu nie sú schopní či ochotní niekomu povedať, to automaticky neznamená, že musia klamať. Môžu uistiť ochotou pravdu vyjadriť, až k tomuto rozhodnutiu dozrú, príde ten správny čas, požiadať o trpezlivosť.

8. Buď lepšou verziou seba

Bohatí a vplyvní pútajú pozornosť viac. Možno sa isté obdobie života majú z pohľadu niekoho iného aj lepšie ako ostatní. Avšak i oni môžu byť vnútorne prázdni, môže im unikať skutočné šťastie.

Aj bohatí či vplyvní ľudia končia nahí, slabí, bezmocní, nútení odovzdať svoje bohatstvo, chorí a nakoniec vložení do zeme.

Každý má rovnakú možnosť byť šťastný a nepotrebuje k tomu veľa peňazí, moc, slávu, obdiv. Je to o nastavení priorít, hodnôt, o spôsobe myslenia.

Ak chcem, aby ma niekto vystál chorého, bezmocného a na dne, musí mať viac dôvodov na to mať ma rád, ako môj vplyv, moje peniaze, moju dokonalosť v čomkoľvek. Čo mňa robí šťastným iného nemusí a nemusí to chápať ani spoločnosť. Tomu sa hovorí láska a tú skutočnú si nikto za peniaze nekúpi ani z pozície moci milovať neprikáže. Podobne ako matka miluje nahé, bezbranné, chudobné dieťa. Objektívne z neho nemá nič. Malo by jej byť skôr na ťarchu. No ona kvôli nemu nie raz obetuje všetko, čo má alebo čo by mohla mať a dala by i svoj život.

Do krásneho obalu sa ľudia ľahko zamilujú, ale rovnako ľahko sa ich náklonnosť skončí, ak príde krajší, mocnejší, luxusnejší obal. Do neviditeľnej, ale pravdivej, nie vždy nádhernej "výplne" sa zamiluváva ťažšie, ale o to ťažšie sa zahadzuje puto či páli most.

Verím tomu, že sa človek môže zmeniť, ak sa začne skutočne milovať, ak si odpustí veci a nájde v sebe dostatok síl vytvoriť si vlastný model hodnotného muža/hodnotnej ženy, ktorý vyviera zvnútra, čím sa úplne odstrihne od očakávaní okolia a prestane ich plniť. Avšak v zmysle slobodnom, pokornom, odovzdávajúcom, nie odbojnom, vlastniacom, páliacom.

Chcel by som mať pri sebe osobu, ktorá mi stále klame, stále predo mnou niečo hrá, potrebuje nosiť masku nedotknuteľnej, dokonalej, vždy úspešnej? Myslím si, že máme v sebe tendenciu skôr si zamilovať nahotu človeka – skutočné poklady v srdci, než čosi predstierané. Predtým však potrebujeme aj to svoje srdce niekomu ukázať také, aké naozaj je a aké sa mu zatiaľ nedarí byť.

Človek s nie dobrou mienkou o sebe túži po čistom a úprimnom srdci niekoho iného niekedy preto, lebo si myslí, že on už takéto srdce nikdy nebude mať. A v sebe už rezignuje. Avšak bola by škoda nevyužiť schopnosť, ktorú majú kvitnúce rastliny s tŕňmi a človek a majú ju počas celého života – na konci tŕnitého výhonku rozkvitnúť – ako ruža. Vtedy sa to zraňujúce a nepríjemné stane voňavým a pôvabným. Je na každom z nás, bez ohľadu na našu minulosť, či chceme rozkvitnúť a uvedomiť si, že bez tŕňov by to nešlo.

9. Nauč sa v rodine komunikovať

Ak komunikácia s blízkym pozorovateľovi nepripadá úctivá ani asertívna, môže vyhodnotiť, že ide o konfliktný alebo nefungujúci vzťah. Opak je často pravdou. Blízkych ľudí si zväčša vážime, máme ich radi, ale nie vždy sa k nim správame zodpovedajúco tomu, čo k nim naozaj cítime. Prečo je tomu tak?

Máločo z toho by sme si dovolili v komunikácii so zákazníkom alebo s partnerom na začiatku partnerského vzťahu..., a predsa rodinný príslušník, niekto, kto pri nás stojí už roky a roky sa nás učí prijímať takých, akí sme, hoci to nie je jednoduché, je viac ako zákazník, je s nami dlhšie, pozná nás triezvejšie (pravdivejšie) ako čerstvo zamilovaný partner.

Už len používanie vulgarizmov, ponižujúce vsuvky, zvyšovanie hlasu, prikazovanie, zakazovanie, ignorovanie sú akoby našimi automatizmami, údajne našou súčasťou a nič zlé tým nesledujeme. Čokoľvek nevhodné, čo vypúšťame z úst, alebo každý nevrlý pohľad, gesto musia čítať naši blízki, raní ich i náš vzťah, hoci to navonok (oni aj my) môžeme prehliadať, ospravedlňovať. Je to ako ihla do srdca, až raz to srdce bude vyzerať ako rešeto, ak si nevstúpime do svedomia, nezačneme sa viac kontrolovať, nezastavíme to včas.

Najčastejšie dôvody, prečo nevhodne komunikujeme s blízkymi:

Máme s nimi dlhšiu históriu, v ktorej sme spolu zažili kadečo. Sme si nimi istí. Zatiaľ nám každé nevhodné správanie voči nim prešlo.

Uvoľňujeme tlak nahromadený v nás po vypätých situáciách v komunikácii s cudzími ľuďmi, pri ktorých si nemôžeme dovoliť vybuchnúť. Ťažko ovládame vlastné emócie a doma tú pomyselnú čiaru ochotne prekročíme.

Myslíme si, že nevhodné správanie blízkeho človeka nezraňuje.

Stojí veľa námahy kontrolovať sa, ak sa blízky nespráva podľa našich predstáv.

Nesieme si smerom k blízkym osobám veľa neuzdraveného, neodkomunikovaného. Jednoducho veľa rán a krívd v našom oslabení, často priamo nesúvisiacim so samotným blízkym, vyplávajú na povrch a pália.

Prestali sme sa blízkym ospravedlňovať a hovoriť im, čo pre nás znamenajú, uvedomovať si rozdiely, limity našich blízkych a rešpektovať ich.

Začali sme si o sebe myslieť, že takmer všetko robíme správne a mala by byť radosť s nami žiť a komunikovať. Začali sme chcieť meniť druhých, nie seba.

Ako to zmeniť?

Neexistuje univerzálny návod. Iba Ty vieš, kde si urobil/a chybu. Dôležité je chcieť ju napraviť, nevnímať všetko to, čo pre Teba blízki urobili ako premlčané, samozrejmé. Nevieš, čo s nimi bude zajtra a v mysli Ti môžu zostať posledné slová alebo gestá smerované jemu/jej, ktoré už nevrátiš späť, nepovieš už nikdy: "Prepáč, nesúviselo to s tebou, ale súviselo to so mnou."

Nespoliehaj sa na milosrdenstvo blízkych. Možno nemáš ideálneho rodiča, starého rodiča, súrodenca, partnera, no práve bohatá spoločná história Ti má pripomenúť, s kým sa rozprávaš a že krajšie sa rozprávaš s človekom, s ktorým nemáš žiadnu. Nezneužívaj niečiu bezhraničnú, nezištnú lásku.

Uvoľňuj tlak inde ako doma a iným spôsobom ako prenášaním negatívnych emócií na iných alebo trestaním ich za to, čo sa ti stalo v škole, práci, živote. Uč sa pomenovať svoju emóciu, rozumieť jej a pracovať s ňou.

Nevieš o tom, čo prežíva Tvoj blízky. Pre neho je horšie ukrývať smútok z Tvojho správania v sebe alebo ho dusiť v sebe. Pre Teba je to vyriešené hádkou či inou formou obrany, reakcie blízkeho na Tvoje správanie. Pre neho však nie. Navyše prosperujúci vzťah nie je o súťaži – Kto z koho. A o každý vzťah sa potrebuješ starať. Nenechaj blízkeho človeka myslieť si, že ho nemáš rád, nevážiš si ho alebo že sa takto správaš, lebo Ti niečo urobil.

Tolerancia je takmer nemožná, ak teraz Ťa spútava únava, stres, hnev, strach atď. Upokoj sa, nájdi riešenie a potom predstúp pred blízkeho. Veď on/ona je rovnaký/á ako včera, kedy si mal/a pre neho/ňu pochopenie a láskavé slovo napriek tomu, že Ti nie raz lezie na nervy.

Vstúp do seba a začni pod vedením niekoho znovu otvárať, prežívať a uzdravovať vzťahové zranenia. Choď na terapiu a zapoj do procesu uzdravenia aj tých blízkych, ktorým máš čo vyčítať. Komunikuj, prečo sa takto správaš, čo je skutočný dôvod, ako Ti môže byť blízky nápomocný pri spracovávaní Tvojho stavu a kedy budeš pripravený komunikovať asertívne a so záujmom o druhého.

Hovor pravidelne, čo cítiš k blízkemu, čo pre Teba znamená, za čo mu ďakuješ. Nezabudni hovoriť prepáč aj vtedy, keď si sa podľa seba iba nechal vyprovokovať. Mohol si sa totiž zachovať inak. Vždy máš na výber, kým si vnútorne slobodný človek a vieš sa rozhodovať, ktorou cestou sa vyberieš a ktorá Ťa dostáva v procese sebarozvoja na vyšší level.

Uč sa pokore, pravidelne si nastavuj zrkadlo, neboj sa kritiky, rešpektuj rozdiely, hľadaj kompromisy a začínaj od seba.

10. Nájdi v sebe odvahu i odhodlanie rásť v láske aj inde ako pri partnerovi

Valentín nie je len sviatok zamilovaných párov. Valentínske posolstvo je o všímaní si potrieb iných, o videní zmyslu života zdokonaľovať sa v láske, poslania milovať bez podmienok (tomu predchádza vidieť svoje slabosti a byť si vedomý svojej odkázanosti na Vyššiu silu, Boha, lásku, milosrdenstvo iných ľudí).

Revízor (kontrolór cestovných lístkov) si v autobuse mestskej hromadnej dopravy vypýtal lístok od mladej slečny, ktorá sa zatvárila tak prekvapene i vystrašene, že si to všimol pán sediaci vedľa nej a pohotovo zareagoval - tváril sa, že niečo hľadá, potom sa pozrel do priestoru medzi sedadlami, vložil doň ruku a nadšene podal revízorovi lístok so slovami: "Tu je, našiel som ho!" Lístok bol však jeho. Pán si po dvoch zastávkach vystúpil s revízorom von, pretože on sa vo chvíli zrieknutia sa svojho cestovného lístka stal čiernym pasažierom. Mladá slečna, ohromená skutkom lásky, s akým sa ešte nikdy nestretla, sa stihla spamätať a v poslednej chvíli aj ona vystúpila z autobusu na rovnakej zastávke, aby zastihla pána s revízorom. Bežala smerom k nim, načiahla ruku a zvolala: "Našla som lístok tohto pána!" Revízor neveriacky krútil hlavou a odpovedal: "Áno, isto to bol jeho lístok a autobus práve odišiel." I on ostal vnútorne zaskočený gestami oboch a nechal ich odísť bez pokuty.

Pán bol mních v civile. Predstavte si, že by pre vás urobil cudzí človek takýto alebo podobný skutok, a ešte k tomu by ste si ho ani nezaslúžili. Mních sa odovzdal a dobrovoľne zaviazal Bohu čistotou, poslušnosťou, pokorou, chudobou a činorodou láskou, a Boh sa postaral o zvyšok. Jeho skutok lásky otestoval nielen svedomie slečny, ale hlavne jej otvoril vnútorný zrak. Dokázal jej, že to, s čím už možno ani nepočítala, naozaj existuje. Ako zareagovať na skutok lásky? Odpovedať naň alebo si ticho užiť svoje "víťazstvo?" Mala možnosť voľby, tak ako aj predtým, v každom okamihu života. Mních disponoval vnútorným pokojom, radosťou a vyrovnanosťou s tým, čo je a čo príde, nech to bude čokoľvek (v prípade zaplatenia pokuty by si ju musel vo svojom ráde odpracovať). Spolu s tým si osvojil túžbu milovať bez podmienok a urobiť deň niekoho iného krajším, a to každý deň. Slečnu to možno urobilo lepšou a pozornejšou, mnícha to uistilo v tom, že to, čomu verí a to, čo robí, má zmysel (najmä pre neho samého). Jeho cieľom nebolo pretvárať srdcia iných, ale ukázať iným svoje premenené srdce bez nároku na akúkoľvek pochvalu či odmenu. Nedelil ľudí na dobrých a zlých, ale na tých, ktorí potrebujú potešiť a na tých, ktorých môže potešiť úsmevom, podaním ruky, pomocou či rozhovorom (vypočutím, povzbudením, prijatím). Ohňom lásky v sebe zapaľoval oheň lásky v iných, aby sa nielen valentínske posolstvo mohlo šíriť ďalej.

Aká je naša láska, aké je naše vnímanie iných? Máme vôbec potrebu takto milovať? Ak nie, sme naozaj vnútorne vyrovnaní, šťastní, nespútaní...? Šliapeme niekedy po iných, aby sme zakryli vlastné chyby? Vidíme, že nás niekto potrebuje? Ak áno, ako na to zvyčajne reagujeme? Musí nám niekto povedať či pripomínať, že potrebuje našu lásku a pozornosť?