Masturbácia v manželstve: sexuologické, psychologické a vzťahové aspekty

Úvod

Sexualita v manželstve predstavuje významnú súčasť partnerskej intimity a vzájomného puta medzi manželmi. Hoci sa diskusie o masturbácii často spájajú s obdobím dospievania alebo osamelosti, masturbácia sa vyskytuje aj medzi ženatými a vydatými ľuďmi. Jej význam a dôsledky však závisia od širšieho kontextu partnerského vzťahu.

Výskyt masturbácie u manželov

Výskumy ukazujú, že masturbácia nevymizne automaticky po uzavretí manželstva. Môže sa vyskytovať:

• popri pravidelnom partnerskom sexe,
• počas obdobia odlúčenia partnerov,
• pri rozdielnej sexuálnej túžbe,
• počas tehotenstva alebo po pôrode,
• pri zdravotných obmedzeniach,
• v staršom veku.

Samotná prítomnosť masturbácie preto neznamená automaticky nespokojnosť v manželstve.

Potenciálne pozitívne aspekty

Za určitých okolností môže masturbácia:

• prispievať k lepšiemu poznaniu vlastných sexuálnych reakcií,
• uľahčiť komunikáciu medzi partnermi,
• pomáhať pri sexuálnych dysfunkciách,
• slúžiť ako náhradná forma sexuálneho uspokojenia pri dočasnej nemožnosti partnerského styku,
• znižovať sexuálne napätie.

Niektoré terapeutické prístupy dokonca využívajú techniky individuálnej alebo partnerskej masturbácie pri liečbe anorgazmie či porúch sexuálnej túžby.

Možné riziká

Problematickou sa masturbácia môže stať vtedy, keď:

• systematicky nahrádza partnerskú intimitu,
• vedie k emocionálnemu vzďaľovaniu partnerov,
• je spojená s nadmerným užívaním pornografie,
• vytvára nereálne sexuálne očakávania,
• nadobúda kompulzívny charakter,
• stáva sa predmetom utajovania a konfliktov.

V takýchto prípadoch nie je jadrom problému samotná masturbácia, ale narušenie vzťahovej blízkosti a vzájomnej dôvery.

Perspektíva kresťanského manželstva

Kresťanská tradícia zdôrazňuje, že sexualita manželov má vzťahový charakter a je vyjadrením vzájomného darovania. Preto mnohí kresťanskí autori považujú individuálnu masturbáciu v manželstve za problematickú, ak vedie k uzatváraniu sexuality do seba a oslabuje manželskú jednotu.

Na druhej strane pastorálna prax upozorňuje, že konkrétne životné situácie sú veľmi rozmanité a vyžadujú individuálne rozlišovanie. Hodnotenie nemožno redukovať na jednoduché pravidlá bez zohľadnenia:

• zdravotného stavu,
• psychických faktorov,
• veku,
• dĺžky odlúčenia manželov,
• kvality manželského vzťahu,
• miery slobody a vedomého rozhodovania.

Komunikácia medzi manželmi

Najvýznamnejším faktorom sexuálnej spokojnosti nie je absencia masturbácie, ale kvalita partnerského vzťahu. Otvorená komunikácia o sexuálnych potrebách, očakávaniach a hraniciach umožňuje predchádzať nedorozumeniam a podporuje hlbšiu intimitu.

Záver

Masturbácia v manželstve je komplexnou témou, ktorú nemožno hodnotiť izolovane od kvality partnerského vzťahu, zdravotného stavu a osobných hodnôt manželov. Z pohľadu modernej sexuológie nejde automaticky o prejav manželskej krízy, zatiaľ čo kresťanská tradícia zdôrazňuje význam vzájomného darovania a vzťahového rozmeru sexuality. Odborný a pastorálny prístup preto vyžaduje citlivé rozlišovanie a rešpektovanie biologických, psychologických aj duchovných aspektov ľudskej sexuality.

Úvaha na zamyslenie

Masturbácia alebo masturbácia pri pornografii nemusia byť vždy vhodným riešením alebo riešením na všetko.

Na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že veľa ľudí bolo vychovávaných v prísnom bigotnom prostredí, kde "nie" nepotrebovalo zdôvodnenie, alebo nepotrebovalo iné aké náboženské zdôvodnenie. A skôr sa používalo "nie, nesmieš," ako "nemusíš to robiť, ak si o tom povieme viac..., ak sa na to pozrieme pravdivo a z rôznych uhlov pohľadu."

Je neuveriteľné, koľko mladých ľudí vstupuje do partnerských vzťahov zranených v oblasti vzťahov a sexuality, ovplyvnených mýtmi a predsudkami. Nemajú poznanú ani prijatú vlastnú sexualitu, nedokážu sa tešiť zo sexu, alebo, naopak, nedokážu sa sexu či porna nabažiť, majú očakávania, ktoré sa nedarí naplniť alebo o svojich očakávaniach s polovičkou ani len nerozprávajú. A tak obaja si niečo o tom druhom alebo o vzniknutej situácii myslia, nechávajú si to pre seba, uzatvárajú sa do seba a trápia sa alebo unikajú do sveta pornografie, mileneckých či iných nezáväzných kontaktov.

Nie každý človek nemá radosť zo sexu kvôli tomu, že ho nepotrebuje alebo ho potrebuje menej frekventovane, navyše rigidne či strojene. Nie každý človek stráca kontrolu nad svojím sexuálnym správaním alebo ho máločo v sexe dokáže uspokojiť.

Často ide o dôsledok tráum a vnútorne mylných automaticky prijímaných informácií, ktoré sa dlhodobo dostávali do vnútra človeka vplyvom výchovy v rodine a pobytom v kresťanskom prostredí v spojení napríklad s traumou, intruzívnou matkou, emočne odpojenou matkou, problematickým vzťahom rodičov, celkovo nezdravou rodinnou dynamikou, ponižovaním, vyčleňovaním dieťaťa, ďalej kňazom či farárom strašiacim ťažkým hriechom či zatratením, čo zostáva aj po rokoch živé a aktuálne v opakujúcich sa pocitoch zmätenosti, viny, hanby, ťažoby z neriešiteľných vnútorných konfliktov atakujúcich sebahodnotu a pozitívny sebaobraz. Takíto ľudia sa stávajú nedobrovoľnými otrokmi, martýrmi, až kým sa nevzoprú a nezačnú sa dívať na problém v stave dostatočnej sebalásky, s nadhľadom a s ohľadom aj na biologický a psychologický aspekt, ktoré nemajú byť opomínané.

Napríklad manželka pristihujúca manžela masturbujúceho pri porne môže videné vnímať negatívne, zraňujúco atď. Rovnako sa však v procese mentalizovania na to môže dívať ako na dôsledok neprijatia vlastnej sexuality, ktoré sa odráža na kvalite jej sexuálneho života, dôsledok nepochopenia partnerovej sexuality, nenapojenia sa na sexualitu zdieľanú.

Po zmene nastavenia mysle sa môže každý zvlášť i obaja spolu v pokoji zamyslieť nad otázkou – Prečo uspokojujem svoju sexuálnu potrebu takto a prečo nie iným spôsobom, teda so svojou manželkou, a čo s tým môžeme obaja urobiť, či sme schopní a ochotní hľadať a prijať kompromis.

Napriek aj odvrátenej tváre konzumovania pornografie najmä v stave podobnom závislosti, pestovania neautentickosti a živenia nereálnych očakávaní, vzťah k pornu a sexuálnym pomôckam často odráža vzťah k vlastnej zranenej sexualite, nie príliš pozitívne nazeranie na sexualitu opačného pohlavia, presvedčenia či utkvelé predstavy nekorešpondujúce s realitou či reálnymi túžbami, potrebami partnera, ani vhodný prístup k zdieľanej sexualite. Deje sa to vplyvom nedostatočnej informovanosti, ochoty prijímať fakty, v kontexte žiadnych či negatívne podávaných informácií v rámci sexuálnej výchovy, skreslených informácií či negatívnych vzťahových zážitkov vrátane vnímania oboch rodičovských figúr v detstve a doterajších sexuálnych zážitkov. To všetko je potrebné uzdravovať, nie kritizovať či ignorovať.

V opačnom prípade by pornografia, sexuálne pomôcky alebo experimentovanie v sexe bez inšpirovania sa erotickým materiálom boli vnímané ako užitočné nástroje, hoci aj v manželstve, na lepšie poznanie reakcií oboch tiel, zorientovanie sa vo vlastnej sexualite, na skvalitnenie spoločného sexuálneho života, na budovanie pozitívnejšieho vzťahu k sexu, objavenie radosti zo sexu atď., nie ako najvyššia forma zla a zrady, ktorá ma aj napriek tomu priťahuje, zvlášť v sexuálnych a partnerských krízach, alebo mi pomáha vyrovnať sa so stresom či záťažou. Nástroje, ktoré môžem a nemusím využívať, najmä ak ich nedokážem využívať tak, aby ma nedeštruovali alebo nediskvalifikovali v mojich intímnych vzťahoch.

Samozrejme, všetky problémy a všetky nové nápady v sexualite môže každý konzultovať s psychiatrom, gynekológom, urológom alebo sexuológom, nakoľko nie všetok pornografický materiál je prezentovaný pravdivo, pôsobí neskreslene, nie zmätočne a je dobré a bezpečné ho skúšať.

Rovnako je v poriadku dohodnúť sa s partnerom na sexe až po svadbe aj s rizikom, že im to v sexe fungovať nebude, ale čo dovtedy dokážu mladé zamilované páry osamote robiť, len aby formálne neporušili predsavzatie či nespáchali hriech, my odborníci vnímame ako mučivé zastavovanie pohlavného aktu v predohre a mladý zamilovaný pár ako peklo s koncom nedohľadne. Bolo by zaujímavé vidieť, ako sa Boh pri tom chytá za hlavu. Pritom by mali vedieť, že Boh nežiada formálne rešpektovanie prikázania, ktoré vo vyznávanej spiritualite v skutočnosti aj tak bolo porušené a navyše to zastavovanie sa v rozbehnutom sexuálnom akte či erotickom dráždení so sebou môže a vie prinášať rôzne psychosexuálne dôsledky. Nehovoriac o tom, že v týchto prípadoch sexualita často už od detstva nebola zdravo uchopená, ďalej sa v tom pokračuje a vždy za to môže niekto iný (rodič) alebo niečo iné (cirkev), teda nevychádza to z môjho vlastného presvedčenia, resp. vlastné presvedčenie je vynútené, nedospelo sa k nemu prirodzene.

Je rozdiel nepotrebovať masturbovať, pozerať porno, používať sexuálne pomôcky..., lebo som sa tak rozhodol, nepotrebujem to, nechcem to. A je rozdiel nesmieť masturbovať, pozerať porno, používať sexuálne pomôcky, lebo...

Sexuálny pud väčšinou nedokážeme sublimovať, pretaviť do niečoho iného a pri jeho nenapĺňaní, podľa nás najprijateľnejším spôsobom, podvedome unikáme k náhradným riešeniam od masturbácií, porna, kybersexu cez milenecké pomery až po deviantné sexuálne správanie. Sexualita človeka sa však vždy má ošetrovať v kontexte psychosociálneho vývinu a celkového psychického stavu.

Nekontrolovateľné masturbácie a ponáranie sa do sveta porna nestoja za démonizovanie, zúfalstvo z nezvládanej závislosti, negatívne sebahodnotenia, výčitky ani sklamania po porušení striktného zákazu. Stoja za hlbšiu analýzu sexuálneho správania, jeho prepojenia s inými časťami seba, vývinových medzníkov, kvality vzťahov, potrieb a emócií a za pokus o autentickejší prístup k sebe po porozumení sebe a prijatí seba. Pretože najväčší úspech nespočíva v posúvaní odhaľovania slabých či bolestivých miest v sebe extenzívnym zaoberaním sa pôžitkami, ale spočíva v nachádzaní, prijímaní a uzdravovaní samého seba v sieti hodnotných, stabilných a bezpečných vzťahov.

Ak sexuálny život dvoch manželov ochladol alebo nikdy nebol dostatočne napĺňajúci, je dobré sa otvorene porozprávať o možných príčinách.

Miluje ma manžel/manželka? Nakoľko je vo vzťahu ku mne zranený/zranená tým, čo sa medzi nami udialo? Pokiaľ v tomto neidentifikujeme závažný problém, potrebujeme si obaja vytvoriť priestor na učenie sa kvalitnejšiemu sexu možno aj pokusom a omylom, učenie sa prijímať a ďalej objavovať osobnú sexualitu, preskúmavať partnerovu sexualitu a tešiť sa z toho.

Ak identifikujeme naštrbený vzťah, hnev, sklamanie, krivdu atď., potrebujeme si najprv vytvoriť priestor na uzdravovanie vzťahu, v ktorom sa postupne presunieme aj do sexuálnej oblasti.

Podobne ak identifikujeme osobný, zdravotný, pracovný problém, jeho verbalizovanie a riešenie majú prioritu pred venovaním sa sexuálnym aktivitám, resp. pred koitálnymi aktivitami alebo pred zaoberaním sa novými sexuálnymi technikami s veľkým očakávaním.

Pripomínam, že najdôležitejšiu úlohu tu zohráva otvorená a dostatočná komunikácia medzi partnermi a vzájomná podpora v kríze, prípadné jej spoločné riešenie pred odborníkom.