Komplexný pohľad na bisexualitu

Úvod

Bisexualita sa v sexuológii spravidla definuje ako schopnosť prežívať sexuálnu a/alebo romantickú príťažlivosť k osobám viac než jedného pohlavia. Táto príťažlivosť nemusí byť rovnako intenzívna, nemusí sa prejavovať súčasne a jej relatívna intenzita sa môže v priebehu života meniť.

Pri každej neheterosexualite (vrátane parafílií) je dôležité rozlišovať, čo je prejav sexuality a čo prejav poruchy osobnosti alebo inej duševnej poruchy. Vo väčšine prípadov je bisexualita vyjadrením sexuality daného človeka, nie je prejavom osobnostnej nezrelosti ani automatickým dôkazom neschopnosti vytvárať stabilné partnerské vzťahy.

Osobitnú pozornosť si zasluhujú situácie, keď človek prežíva príťažlivosť k mužom aj ženám, ale dlhodobo nedokáže dosiahnuť spokojnosť v monogamnom partnerskom vzťahu. Takýto problém nemožno vysvetľovať výlučne sexuálnou orientáciou. Vyžaduje si komplexnejšie posúdenie osobnosti, vzťahovej väzby, sexuálnych potrieb, hodnotového systému, očakávaní a schopnosti prijímať nevyhnutné obmedzenia partnerského života.

1. Psychologické a sexuologické hľadisko

1.1 Bisexualita ako sexuálna orientácia

Pri odbornej analýze bisexuality je potrebné rozlišovať tri základné dimenzie sexuality:

Sexuálna príťažlivosť – erotická a sexuálna túžba smerujúca k mužom, ženám alebo osobám viacerých pohlaví.

Sexuálne správanie – konkrétne sexuálne skúsenosti a praktiky, ktoré nemusia zodpovedať deklarovanej orientácii.

Sexuálna identita – spôsob, akým jednotlivec rozumie svojej sexualite a ako sa sám označuje.

Tieto dimenzie sa nemusia úplne prekrývať. Muž môže napríklad pociťovať príťažlivosť k obom pohlaviam, dlhodobo žiť v heterosexuálnom manželstve a napriek tomu zostať bisexuálne orientovaný.

Rovnako môže mať človek homosexuálne skúsenosti bez toho, aby sa identifikoval ako homosexuál alebo bisexuál.

Dôležité je tiež rozlišovať medzi sexuálnou a romantickou orientáciou. Niektorí bisexuálni ľudia prežívajú erotickú príťažlivosť k obom pohlaviam, ale hlbšie partnerské city prevažne k jednému z nich.

1.2 Kontinuum sexuálnej orientácie

Historicky významným príspevkom k skúmaniu sexuality bola Kinseyho škála, ktorá znázorňuje sexuálnu orientáciu ako kontinuum medzi výlučnou heterosexualitou a výlučnou homosexualitou.

Kinseyho skóre/ Charakteristika

0/Výlučne heterosexuálna orientácia

1/Prevažne heterosexuálna, ojedinele homosexuálna príťažlivosť alebo skúsenosti

2/Prevažne heterosexuálna, výraznejšia homosexuálna zložka

3/Približne rovnaká heterosexuálna a homosexuálna zložka

4/Prevažne homosexuálna, výraznejšia heterosexuálna zložka

5/Prevažne homosexuálna, ojedinele heterosexuálna zložka

6/Výlučne homosexuálna orientácia

Kinseyho škála má historický a orientačný význam, ale nedokáže zachytiť všetky dimenzie sexuality, predovšetkým rozdiel medzi romantickou a sexuálnou príťažlivosťou, identitou a časovou premenlivosťou.

Bisexualita preto nepredstavuje jedinú homogénnu kategóriu.

1.3 Sexuálna fluidita

Pojem sexuálna fluidita označuje možnosť spontánnych zmien v intenzite, smerovaní alebo subjektívnom prežívaní sexuálnej príťažlivosti v priebehu života. Fluidita automaticky neznamená nestabilnú identitu, patologickú nerozhodnosť ani neschopnosť záväzku.

Pri niektorých bisexuálnych osobách sa môže v určitých obdobiach zvýrazňovať príťažlivosť k mužom, v iných k ženám.

Treba však rozlišovať medzi:

spontánnou premenlivosťou sexuálnej príťažlivosti,

zmenami sexuálneho správania,

nespokojnosťou v konkrétnom partnerskom vzťahu,

vyhľadávaním novosti a intenzívnych podnetov,

problematickou reguláciou emócií prostredníctvom sexuality.

Tieto fenomény sa môžu prekrývať.

2. Najčastejšie osobné a partnerské problémy

Bisexuálne osoby môžu čeliť viacerým špecifickým problémom. Nie všetky sú priamym dôsledkom bisexuality. Mnohé vznikajú v interakcii medzi individuálnymi charakteristikami, partnerským prostredím a spoločenskými postojmi.

2.1 Konflikt medzi sexuálnou príťažlivosťou a partnerskou exkluzivitou

Jednou z možných ťažkostí je prežívanie príťažlivosti k osobám oboch pohlaví počas monogamného vzťahu.

Bisexuálny muž môže milovať svoju partnerku, ale zároveň prežívať sexuálnu príťažlivosť k mužom. Analogicky môže muž žijúci s mužským partnerom pociťovať príťažlivosť k ženám.

Z psychologického hľadiska je zásadné pochopiť, že príťažlivosť nie je totožná s potrebou jej realizácie.

Podobne heterosexuálny človek môže prežívať príťažlivosť k viacerým osobám opačného pohlavia bez toho, aby musel vstupovať do ďalších sexuálnych vzťahov.

Bisexualita preto sama osebe nepredstavuje prekážku monogamie.

U niektorých osôb však môže vzniknúť subjektívny pocit, že výber jedného partnera znamená trvalú stratu možnosti realizovať určitú časť svojej sexuality.

Takýto pocit môže byť sprevádzaný frustráciou, ľútosťou, fantáziami o alternatívnom živote alebo opakovaným prehodnocovaním partnerského rozhodnutia.

2.2 Strach zo straty alternatívnych možností

Psychologicky významným mechanizmom môže byť fenomén označovaný ako fear of missing out (FOMO), teda strach z toho, že človek prichádza o potenciálne hodnotnejšie skúsenosti.

Vo vzťahovej oblasti sa môže prejavovať presvedčením:

"Ak zostanem s týmto človekom, možno sa pripravím o niečo, čo by ma napĺňalo viac."

Tento mechanizmus nie je špecifický pre bisexualitu.

Môže sa vyskytovať pri:

perfekcionistických očakávaniach od partnerstva,

nízkej tolerancii frustrácie,

potrebe neustáleho porovnávania možností,

úzkosti zo záväzku,

idealizácii nedostupných partnerov,

výraznej potrebe novosti.

Ak človek opakovane ukončuje vzťahy preto, že ho priťahuje alternatíva, môže ísť o stabilnejší vzorec partnerského fungovania, ktorý si zasluhuje psychoterapeutické preskúmanie.

2.3 Bisexuálna neviditeľnosť a spoločenské stereotypy

Bisexuálne osoby sa môžu stretávať s nepochopením zo strany heterosexuálneho aj homosexuálneho prostredia.

Medzi časté stereotypy patria tvrdenia, že bisexualita je iba prechodnou fázou, že bisexuálni ľudia nedokážu byť verní alebo že sa v skutočnosti nedokážu rozhodnúť medzi heterosexualitou a homosexualitou.

Tieto tvrdenia nemožno považovať za všeobecne platné.

Bisexuálny človek môže vytvoriť stabilný monogamný vzťah, rovnako ako heterosexuálny či homosexuálny človek môže prežívať nestabilitu, neveru alebo chronickú nespokojnosť.

Výskumy poukazujú aj na zvýšený výskyt depresívnych a úzkostných symptómov v niektorých bisexuálnych populáciách. Pri ich interpretácii treba zohľadňovať menšinový stres, stigmatizáciu, odmietanie, diskrimináciu a nedostatok sociálnej podpory.

2.4 Vnútorný konflikt identity

Pri niektorých bisexuálnych osobách môže vzniknúť otázka, či sú skutočne bisexuálne, alebo či je jedna zložka ich príťažlivosti iba dočasná.

Takéto pochybnosti môžu viesť k nadmernému sebapozorovaniu a opakovanému preverovaniu vlastnej sexuality.

V klinickej praxi je potrebné rozlišovať medzi prirodzeným skúmaním identity a úzkostným či obsesívnym zaoberaním sa orientáciou.

Cieľom psychologickej intervencie nemusí byť dosiahnutie absolútnej istoty o sexuálnej identite, ale schopnosť žiť v súlade s vlastnými hodnotami aj pri určitej miere neistoty.

3. Morálne a etické hľadisko

Morálne hodnotenie bisexuality je potrebné odlišovať od hodnotenia konkrétneho sexuálneho a partnerského správania.

Samotná schopnosť pociťovať príťažlivosť k mužom aj ženám nepredstavuje vedomé rozhodnutie človeka.

Z etického hľadiska sa preto pozornosť sústreďuje najmä na spôsob, akým človek so svojou sexualitou nakladá.

3.1 Sloboda, zodpovednosť a záväzok

Základnými etickými princípmi partnerských vzťahov sú autonómia, pravdivosť, rešpektovanie dôstojnosti druhého človeka, vzájomný súhlas a zodpovednosť za dôsledky vlastného konania.

Bisexuálna orientácia človeka nezbavuje zodpovednosti za partnerské rozhodnutia.

Ak sa rozhodne pre monogamný vzťah, prijíma záväzok sexuálnej exkluzivity bez ohľadu na to, či ho priťahujú muži, ženy alebo obidve pohlavia.

Zároveň však nie je morálne nevyhnutné, aby každý človek vstupoval do monogamného vzťahu. V sekulárnej etike sa diskutujú aj konsenzuálne nemonogamné usporiadania, ktorých morálne hodnotenie závisí od použitého etického rámca a od konkrétneho správania zúčastnených osôb.

3.2 Vernosť nie je neprítomnosť príťažlivosti

Dôležité je rozlišovať medzi vernosťou a absenciou túžby po iných osobách.

Vernosť možno chápať ako vedomé zachovávanie prijatého záväzku napriek existencii alternatívnych možností.

Človek sa nestáva neverným tým, že spontánne pocíti príťažlivosť k inej osobe. Etický problém vzniká predovšetkým vtedy, keď vedome porušuje dohodnuté hranice vzťahu, klame alebo manipuluje partnera.

3.3 Problém maximalizácie osobného uspokojenia

Moderná kultúra niekedy podporuje predstavu, že kvalitný partnerský vzťah musí človeka napĺňať vo všetkých oblastiach.

Takéto očakávanie však môže byť nereálne.

Žiadny partner nedokáže naplniť všetky emocionálne, sexuálne, intelektuálne a sociálne potreby druhého človeka.

Dospelá partnerská zrelosť preto zahŕňa aj schopnosť prijímať určitú mieru nenaplnenia bez toho, aby sa automaticky interpretovala ako dôkaz nesprávneho partnerského výberu.

To neznamená rezignovať na vlastné potreby alebo zotrvávať v nefunkčnom vzťahu. Znamená to rozlišovať medzi zásadným nesúladom a prirodzenými limitmi každého partnerského spolužitia.

4. Teologické hľadisko – osobitne katolícka morálna teológia

Kresťanské denominácie nemajú jednotné stanovisko k homosexualite, bisexualite ani k morálnemu hodnoteniu sexuálnych vzťahov. Preto je potrebné rozlišovať medzi jednotlivými teologickými tradíciami.

V katolíckej morálnej teológii sa sexuálna etika opiera o chápanie manželstva ako trvalého a výlučného zväzku muža a ženy, ktorý zahŕňa jednotiaci a prokreatívny význam sexuality.

4.1 Bisexualita a katolícke učenie

Katechizmus Katolíckej cirkvi výslovne rozoberá homosexualitu, nie bisexualitu ako samostatnú kategóriu.

Pri aplikácii jeho princípov na bisexuálne osoby je potrebné rozlišovať medzi sexuálnou príťažlivosťou, dobrovoľným konaním a morálnou zodpovednosťou.

Katolícke učenie nepovažuje samotné nevyžiadané prežívanie sexuálnej príťažlivosti za osobný hriech.

Morálne hodnotenie sa vzťahuje na vedomé a slobodné konanie, pričom osobná vina závisí aj od miery poznania a slobody.

Katechizmus v bodoch 2357–2359 označuje homosexuálne sexuálne akty za morálne neprípustné, súčasne však zdôrazňuje, že osoby s homosexuálnymi sklonmi majú byť prijímané s úctou, súcitom a jemnocitom a že je potrebné vyhýbať sa nespravodlivej diskriminácii.

Pri bisexuálne orientovanom človeku z toho vyplýva, že samotná orientácia nevylučuje plnohodnotný duchovný život ani účasť na živote Cirkvi.

4.2 Manželstvo a bisexualita

Z katolíckeho hľadiska môže bisexuálne orientovaný muž uzavrieť platné manželstvo so ženou, pokiaľ sú splnené podmienky platného manželského súhlasu a neexistuje príslušná manželská prekážka.

Samotná bisexualita nie je kanonickou prekážkou uzavretia manželstva.

Rozhodujúca je schopnosť a vôľa prijať podstatné manželské záväzky vrátane vernosti a výlučnosti.

Je však potrebné zdôrazniť, že manželstvo nemožno považovať za prostriedok zmeny sexuálnej orientácie.

Bisexuálny muž sa uzavretím manželstva so ženou automaticky nestáva heterosexuálnym.

4.3 Čistota, sebaovládanie a integrácia sexuality

V katolíckej antropológii čistota neznamená iba sexuálnu abstinenciu, ale integráciu sexuality do celej osobnosti.

Zahŕňa schopnosť regulovať sexuálne impulzy, rešpektovať dôstojnosť druhého človeka a konať v súlade so svedomím a morálnymi záväzkami.

Pre bisexuálne orientovaného veriaceho môže byť osobitnou výzvou zosúladenie spontánnej príťažlivosti s vedome prijatým spôsobom života.

Duchovné sprevádzanie môže byť užitočné, pokiaľ rešpektuje dôstojnosť, slobodu svedomia a psychologickú integritu človeka. Nemalo by sa zamieňať s intervenciami, ktoré sľubujú zmenu sexuálnej orientácie.

5. Praktické hľadisko: aké partnersko-vzťahové možnosti existujú?

Bisexuálna orientácia sama osebe neurčuje, aký vzťahový model bude pre človeka najvhodnejší.

Monogamný vzťah so ženou = stabilita, exkluzivita, možnosť rodičovstva = možná nenaplnená túžba po mužskej sexualite alebo intimite

Monogamný vzťah s mužom = naplnenie homosexuálnej zložky príťažlivosti = možná nenaplnená túžba po ženskej sexualite alebo intimite

Konsenzuálna nemonogamia = možnosť realizácie viacerých typov príťažlivosti = možná žiarlivosť, náročné komplexné dohody, časová a emočná záťaž

Polyamorické usporiadanie = možnosť viacerých romantických vzťahov = náročnosť koordinácie, záväzkov a hraníc

Život bez partnerského vzťahu = priestor na sebapoznanie a autonómiu = možná osamelosť alebo nenaplnená potreba intimity

Žiadny z uvedených modelov nezaručuje spokojnosť. Navyše otvorený vzťah alebo polyamoria nie sú automaticky vhodným riešením pre bisexuálnych ľudí.

Človek môže túžiť po sexuálnych skúsenostiach s oboma pohlaviami a zároveň mať výraznú potrebu partnerskej exkluzivity.

Takýto vnútorný konflikt sa nemusí vyriešiť rozšírením počtu partnerov.

Z klinického hľadiska je vhodné skúmať nielen to, po čom človek túži, ale aj to, aké dôsledky jednotlivých rozhodnutí dokáže dlhodobo psychicky znášať.

6. Konkrétny príklad - verejne zdieľaný problém mladého muža

Vo svojom živote som mal opakovane partnerské vzťahy s mužmi aj so ženami, ale vždy ma to po nejakom čase prestalo uspokojovať a začalo mi chýbať to druhé pohlavie; nielen, čo sa týka sexu, ale aj emočnej stránky. Vzťahy som ukončil kvôli tomu, že som nevedel byť "celý pre toho druhého", nakoľko časť mňa vždy hľadala niečo iné, uspokojivejšie, lepšie. Po chvíli bez partnerského vzťahu som si našiel vždy opačné pohlavie, než s ktorým som bol naposledy v partnerskom vzťahu, akoby to bola reakcia na nespokojnosť v poslednom vzťahu s daným pohlavím. Som už unavený z pocitu opakovaného nenaplnenia vo vzťahovej oblasti. Hľadám iné riešenia. Premýšľam nad otvoreným partnerským vzťahom alebo polyamóriou, ale je ťažké niekoho na niečo také nájsť. Mám strach, čo by to urobilo s mojím vnútrom a ani si neviem celkom predstaviť, že by som sa mal deliť o partnera s iným. Nemôžem predsa chcieť, aby mi bol verný niekto, komu ja verný nebudem. Zrejme ani tomu druhému by nebolo príjemné deliť sa o mňa s niekým iným. V tomto probléme mi nevedeli pomôcť ani viacerí psychológovia.

6.1 Sexuologická formulácia problému

Vo výpovedi muža možno identifikovať niekoľko významných oblastí.

Prvou je konflikt medzi túžbou po dvoch odlišných typoch partnerskej skúsenosti a potrebou exkluzivity.

Muž zjavne nevníma mužov a ženy iba ako vzájomne zastupiteľných sexuálnych partnerov. Pripisuje im odlišné erotické aj emocionálne kvality.

Keď je vo vzťahu so ženou, môže idealizovať to, čo mu poskytoval vzťah s mužom, a naopak.

Druhou oblasťou je možná idealizácia alternatívneho partnerstva.

Zaujímavý je jeho opis, že nový vzťah často predstavoval akúsi reakciu na predchádzajúci.

To môže naznačovať mechanizmus kompenzácie: po dlhšom období uspokojovania jednej skupiny potrieb sa zvýrazní význam potrieb, ktoré zostávali nenaplnené.

Zatiaľ však nemožno určiť, či ide primárne o prejav sexuálnej fluidity, vyhľadávanie novosti, úzkosť zo záväzku alebo iný mechanizmus.

Treťou oblasťou je predstava úplného partnerského naplnenia.

Muž vyjadruje presvedčenie, že v žiadnom vzťahu nedokáže byť úplne naplnený.

Práve toto presvedčenie môže byť klinicky významnejšie než samotná bisexualita.

Je potrebné preskúmať, čo pre neho znamená byť naplnený. Ide o sexuálnu spokojnosť, emocionálnu blízkosť, zamilovanosť, vzrušenie, pocit identity alebo o požiadavku, aby partner uspokojoval všetky jeho potreby?

Bez objasnenia týchto otázok by bolo predčasné odporúčať konkrétny vzťahový model.

6.2 Diferenciálno-sexuologické hypotézy

Pri hlbšom psychologickom vyšetrení by bolo vhodné preskúmať niekoľko možných mechanizmov.

Hypotéza/Čo by ju mohlo podporovať/Čo treba objasniť

Sexuálna fluidita/Striedanie intenzity príťažlivosti k mužom a ženám/Či sa príťažlivosť mení aj mimo partnerských vzťahov

Vyhľadávanie novosti/Opakovaná strata záujmu po určitom čase/Či sa podobný vzorec objavuje aj v iných oblastiach života

Úzkosť zo záväzku/Ukončovanie vzťahov pri rastúcej blízkosti/Či rozchody súvisia so záväzkom alebo skutočným nesúladom

Perfekcionistické očakávania/Predstava, že partner musí napĺňať všetky potreby/Aké nedostatky považuje za neprijateľné

Neistá vzťahová väzba/Opakované približovanie a vzďaľovanie/Vývin vzťahov, rodinná anamnéza, reakcie na intimitu

Konflikt hodnôt/Túžba po viacerých partneroch a súčasne po exkluzivite/Osobná morálka, žiarlivosť, význam vernosti

6.3 Kľúčová otázka: chýba mu druhé pohlavie alebo mu chýba niečo iné?

Ak muž tvrdí, že mu vo vzťahu so ženou chýba muž, je potrebné zistiť, čo presne mu chýba.

Môže ísť o špecifický druh sexuálneho vzrušenia, telesnej intimity, partnerskej dynamiky, mužskej blízkosti, emocionálnej komunikácie alebo o symbolický význam určitej skúsenosti.

Rovnako vo vzťahu s mužom nemusí túžba po žene nevyhnutne znamenať, že mu chýba iba ženské telo.

Môže mu chýbať konkrétny spôsob emocionálneho prežívania, rodinná perspektíva, spoločenské očakávania alebo iné osobné hodnoty.

Niektoré z týchto potrieb sú sexuálne špecifické. Iné možno napĺňať aj mimo sexuálneho vzťahu.

Preto by bolo chybou predpokladať, že každá nenaplnená potreba si vyžaduje ďalšieho sexuálneho partnera.

6.4 Vzťahová zrelosť a schopnosť rozhodnutia

Z výpovede muža je zrejmé, že si uvedomuje potrebu určitého rozhodnutia.

Zároveň sa však zdá, že jednotlivé možnosti hodnotí predovšetkým podľa toho, čo by ich výberom stratil.

Pri monogamnom vzťahu sa obáva straty skúseností s druhým pohlavím.

Pri otvorenom vzťahu sa obáva straty exkluzivity.

Pri živote bez partnera by pravdepodobne mohol pociťovať nedostatok emocionálnej a sexuálnej intimity.

Ide teda o konflikt medzi viacerými legitímnymi, ale nie vždy súčasne realizovateľnými potrebami.

Psychologicky dôležitou úlohou môže byť rozvoj schopnosti prijať rozhodnutie bez požiadavky, aby odstránilo každú formu frustrácie.

Dospelé rozhodovanie totiž často nespočíva vo výbere možnosti, ktorá prináša iba výhody, ale vo výbere takého životného usporiadania, ktorého výhody, obmedzenia a dôsledky človek dokáže vedome prijať.

To však neznamená, že by mal zostať v akomkoľvek vzťahu za cenu chronického utrpenia.

6.5 Psychoterapeutické možnosti

Keďže muž uvádza skúsenosť s viacerými psychológmi bez výraznejšieho subjektívneho prínosu, bolo by vhodné preskúmať, aké terapeutické ciele a postupy sa doteraz využívali.

Samotný počet absolvovaných konzultácií alebo vystriedaných odborníkov nehovorí o kvalite či primeranosti psychoterapie.

6.5.1 Kognitívno-behaviorálna terapia

KBT môže byť užitočná pri identifikovaní rigidných presvedčení, napríklad:

"Ak ma partner nenapĺňa úplne, znamená to, že nie je správny."

"Ak zostanem s jedným človekom, navždy prídem o druhú časť seba."

"Pokiaľ stále túžim po inom pohlaví, nemôžem byť v súčasnom vzťahu šťastný."

Terapeutickým cieľom nie je popierať bisexualitu, ale skúmať, či tieto presvedčenia realisticky opisujú partnerský život a či neprispievajú k opakovanému ukončovaniu vzťahov.

6.5.2 Terapia prijatia a záväzku (ACT)

ACT môže byť vhodná najmä pri konflikte medzi túžbami a hodnotami.

Človek sa učí rozlišovať medzi spontánnymi vnútornými zážitkami a vedome zvoleným konaním.

Môže prežívať príťažlivosť k mužom aj ženám, ale nemusí každú túžbu realizovať.

Zároveň sa môže rozhodnúť pre životný model, ktorý zodpovedá jeho hodnotám, aj keď v ňom niektoré túžby zostanú nenaplnené.

6.5.3 Psychodynamická psychoterapia

Psychodynamický prístup môže pomôcť preskúmať opakujúce sa vzťahové vzorce, idealizáciu neprítomného partnera, ambivalenciu voči blízkosti a význam sexuálnych fantázií.

Môže byť zvlášť prínosný, ak sa ukáže, že muž neukončuje vzťahy výlučne pre nenaplnenú príťažlivosť k druhému pohlaviu, ale aj pre opakované konflikty súvisiace s intimitou, závislosťou, autonómiou alebo strachom zo straty.

6.5.4 Sexuologické poradenstvo

Sexuologické vyšetrenie môže objasniť, aký je vzťah medzi sexuálnou orientáciou, fantáziami, erotickou preferenciou, emocionálnou väzbou a konkrétnym sexuálnym správaním.

Dôležité je tiež zhodnotiť, či muž prežíva svoju bisexualitu ako súčasť identity, alebo ju považuje za zdroj vnútorného rozdelenia.

Cieľom nie je zmena orientácie, ale jej porozumenie a integrácia do zvoleného životného spôsobu.

6.6 Praktické odporúčania

Predovšetkým by som mu neodporúčal okamžite vstupovať do ďalšieho partnerského vzťahu iba preto, aby si overil, či mu bude lepšie s mužom alebo so ženou.

Takéto opakovanie môže viesť k ďalšiemu cyklu krátkodobého uspokojenia a následnej frustrácie.

Za užitočné považujem obdobie cielenej sebareflexie, v ktorom by sa sústredil na niekoľko otázok:

Čo presne mi v jednotlivých vzťahoch chýbalo – sexuálne, emocionálne a hodnotovo?

Kedy sa začínala nespokojnosť a čo jej predchádzalo?

Bol som nespokojný s konkrétnym partnerom, alebo so samotným faktom, že som si vybral iba jednu možnosť?

Dokážem prežívať príťažlivosť k iným ľuďom bez potreby ukončiť existujúci vzťah?

Čo pre mňa znamená vernosť, intimita, sloboda a záväzok?

Ktoré potreby považujem za nevyhnutné a ktoré predstavujú skôr preferencie?

Aký spôsob života by som považoval za hodnotný aj vtedy, keby nebol sexuálne a emocionálne dokonalý?

Osobitne by som sa venoval jeho postoju k otvoreným vzťahom.

Ak sám uvádza, že mu prekáža predstava zdieľania partnera, nie je dôvod považovať konsenzuálnu nemonogamiu za automaticky vhodné riešenie.

Rozhodnutie pre takýto vzťah by malo vychádzať zo skutočného presvedčenia a vzájomného súhlasu, nie iba zo snahy odstrániť frustráciu.

Záver

Bisexualita predstavuje sexuálnu orientáciu, nie psychickú poruchu ani dôkaz vzťahovej nezrelosti. Pri niektorých ľuďoch však môže vytvárať špecifické situácie, v ktorých sa stretávajú rozdielne sexuálne túžby, romantické preferencie, osobné hodnoty a predstavy o partnerskej exkluzivite.

Predložený príklad problému mladého muža ilustruje konflikt, ktorý nemožno redukovať na jednoduchú otázku, či si má muž vybrať partnera alebo partnerku.

Podstatnejšia môže byť otázka, či dokáže prijať, že každý partnerský záväzok zahŕňa aj vzdanie sa určitých alternatív.

V klinickej praxi je pritom nevyhnutné rozlišovať medzi skutočne nenaplnenými základnými potrebami, nereálnymi očakávaniami, prirodzenou sexuálnou príťažlivosťou a prípadnými maladaptívnymi vzťahovými vzorcami.

Morálne a teologické posúdenie prináša ďalšiu rovinu: človek nie je definovaný iba svojimi túžbami, ale aj schopnosťou slobodne rozhodovať o vlastnom konaní a niesť zodpovednosť za svoje záväzky.

Psychologická integrácia bisexuality nevyžaduje realizáciu všetkých sexuálnych túžob. Vyžaduje schopnosť prijať vlastnú orientáciu bez sebazavrhovania a súčasne vytvárať životné rozhodnutia v súlade s osobnými hodnotami.

Rovnako však platí, že sexuálna a vzťahová spokojnosť nemôže byť dosiahnutá iba potláčaním potrieb alebo mechanickým prijatím spoločenských a náboženských očakávaní.

Cieľom sexuologickej pomoci by preto malo byť podporiť človeka pri hľadaní autentického, zodpovedného a dlhodobo udržateľného spôsobu života.

Za osobitne dôležitú pri tomto mužovi považujem ešte jednu otázku: Je jeho hlavný problém v tom, že je bisexuálny, alebo v tom, že nedokáže akceptovať nenaplnenie niektorých túžob, ktoré je nevyhnutnou súčasťou každého záväzného vzťahu? Práve rozlíšenie týchto dvoch rovín by mohlo byť kľúčom k účinnejšej psychoterapeutickej práci.