Keď „klasika“ nudí alebo Túžba po „neštandardnom“

Jednou z najčastejších tém, s ktorými sa páry obracajú na sexuológov a psychoterapeutov, nie sú samotné sexuálne dysfunkcie, ale rozdielnosť sexuálnych preferencií.

Partneri sa môžu významne odlišovať v tom, čo ich vzrušuje, aké sexuálne techniky preferujú, akú intenzitu sexuálneho života považujú za optimálnu alebo ako často potrebujú sexuálny kontakt.

Samotná odlišnosť sexuálnych preferencií nie je patologická. Problém vzniká až vtedy, keď vedie k chronickému konfliktu, nátlaku, pocitom odmietnutia, nevere alebo narušeniu emocionálnej blízkosti partnerov.

Kvalita partnerského sexuálneho života nezávisí od toho, ako "nezvyčajné" sú sexuálne chute partnerov, ale od troch základných faktorov:

vzájomného súhlasu,

rešpektu,

schopnosti komunikovať o sexualite.

Čo sú neštandardné sexuálne chute?

V sexuológii sa neštandardné sexuálne chute označujú ako sexuálne preferencie, ktoré sa odlišujú od najčastejšieho populačného správania. Väčšina z nich sama osebe nepredstavuje psychickú poruchu.

Je potrebné rozlišovať medzi:

individuálnou sexuálnou preferenciou,

sexuálnou fantáziou,

experimentovaním,

parafíliou,

parafilnou poruchou.

Preferencia

Ide o spôsob sexuality, ktorý človek preferuje, ale nie je na ňom závislý.

Príklad:

určité polohy,

dominancia alebo submisivita,

tvrdší (násilnejší) sex,

zameranie aj na iné časti tela pri sexuálnom dráždení (chodidlá, zadok...),

erotické pomôcky,

konkrétny spôsob stimulácie.

Takéto preferencie sú veľmi časté.

Sexuálne fantázie

Fantázia ešte neznamená túžbu po jej realizácii. Veľká časť populácie niekedy fantazíruje o:

dominancii,

submisii,

sexe na neobvyklom mieste,

sexe s cudzou osobou,

skupinovom sexe,

voyeurizme.

Fantázia môže slúžiť výlučne ako zdroj vzrušenia bez potreby ju uskutočniť.

Experimentovanie

Niektoré páry skúšajú nové praktiky z dôvodu:

zvedavosti,

obnovy sexuálnej novosti,

zvýšenia vzrušenia.

Experimentovanie samo osebe nepredstavuje problém, pokiaľ je:

dobrovoľné,

bezpečné,

rešpektujúce hranice oboch partnerov.

Parafília

Parafília predstavuje dlhodobý vzorec sexuálneho vzrušenia z neobvyklých objektov, situácií alebo aktivít.

Nie každá parafília je psychickou poruchou.

Za poruchu sa považuje až vtedy, ak:

spôsobuje významné utrpenie samotnému človeku,

vedie k poškodeniu iných osôb,

zahŕňa osoby bez súhlasu,

zahŕňa deti alebo osoby neschopné súhlasu.

Prečo majú ľudia odlišné sexuálne chute?

Sexuálne preferencie vznikajú kombináciou:

biologických faktorov,

hormonálneho vývinu,

temperamentu,

skúseností,

učenia,

partnerských skúseností,

emocionálneho puta,

kultúrnych vplyvov.

U väčšiny ľudí nejde o vedomú voľbu.

Aké neštandardné sexuálne techniky sa vyskytujú najčastejšie?

V klinickej praxi sa často stretávame s preferenciami ako:

BDSM v rôznej intenzite,

role-play,

používanie erotických pomôcok,

senzorická stimulácia,

erotická masáž,

voyeuristické prvky medzi partnermi,

exhibicionistické fantázie realizované v súkromí,

sledovanie pornografie počas sexu,

spoločná masturbácia,

dlhá predohra,

tantre podobné techniky,

odďaľovanie orgazmu,

plánované erotické scenáre.

Väčšina z nich nie je patologická.

Kedy sa preferencia stáva problémom?

Najčastejšie vtedy, keď:

1. Partner je nútený

Ak jeden partner súhlasí zo strachu zo straty vzťahu, nejde o slobodný súhlas.

Chronický tlak vedie k:

úzkosti,

odporu voči sexu,

strate dôvery.

2. Bez konkrétnej praktiky človek nedokáže dosiahnuť vzrušenie

Ak sa sexuálne vzrušenie postupne naviaže výlučne na jednu techniku, môže dôjsť k zúženiu sexuálneho repertoáru.

Príklad: muž dosiahne erekciu iba pri určitom type pornografie alebo konkrétnom fetiši.

3. Eskalácia

Mozog si zvyká na intenzívne podnety.

Dochádza k potrebe:

silnejších podnetov,

novších zážitkov,

väčšej extrémnosti.

Podobný mechanizmus poznáme aj pri behaviorálnych závislostiach.

4. Narušenie partnerskej intimity

Ak sa sexualita stáva iba honbou za novými podnetmi, môže sa postupne znižovať význam:

nežnosti,

blízkosti,

emocionálneho spojenia.

Rozdielna frekvencia sexu

Ide pravdepodobne o najčastejší sexuologický problém. Existujú veľké individuálne rozdiely.

Niektorí ľudia preferujú mať sex niekoľkokrát denne, iní raz za niekoľko týždňov. Obe krajné možnosti môžu byť fyziologické.

Čo ovplyvňuje sexuálnu túžbu?

Biologické faktory

testosterón

estrogény

vek

zdravotný stav

spánok

obezita

alkohol

drogy

Psychologické faktory

stres

depresia

úzkosť

sebavedomie

vzťahová spokojnosť

trauma

Partnerské faktory

konflikty

dôvera

pocit bezpečia

rešpekt

emocionálna blízkosť

Situačné faktory

malé deti

únava

pracovná záťaž

finančný stres

Aká frekvencia sexu je normálna?

Neexistuje univerzálna norma. Dôležitejšie než počet stykov je:

spokojnosť oboch partnerov,

pocit dobrovoľnosti,

absencia tlaku.

Niektoré páry sú spokojné raz mesačne, iné štyrikrát týždenne. Obe možnosti môžu byť úplne zdravé.

Čo robiť pri rozdielnej sexuálnej túžbe?

1. Neporovnávať sa s ostatnými

Priemerné populačné údaje nie sú odporúčaním.

2. Rozlišovať túžbu a odmietanie partnera

Nižšie libido neznamená menšiu lásku.

3. Hľadať príčinu

Treba zistiť:

biologické príčiny,

psychické príčiny,

vzťahové príčiny.

4. Otvorená komunikácia

Partneri by mali hovoriť o:

potrebách,

fantáziách,

hraniciach,

obavách.

Bez zosmiešňovania.

5. Hľadanie kompromisu

Nie kompromisu typu:

"jeden vyhrá."

Ale:

"obaja získajú dostatočne."

6. Rozširovanie intimity

Intimita nie je iba pohlavný styk.

Patrí sem aj:

objímanie,

bozkávanie,

dotyky,

spoločné sprchovanie,

masáže,

emocionálna blízkosť.

Kedy vyhľadať sexuológa?

Ak:

konflikty trvajú dlhšie ako niekoľko mesiacov,

partneri sa nedokážu dohodnúť,

vzniká odpor k sexu,

objavuje sa nevera v štádiu flirtu, túženia alebo nutkania,

sexuálne preferencie spôsobujú utrpenie,

jeden partner pociťuje nátlak,

dochádza k strate erekcie alebo orgazmu v dôsledku konfliktov.

Čo určite nepomáha?

zosmiešňovanie partnerových preferencií,

moralizovanie,

vydieranie sexom,

nútenie do praktík,

porovnávanie s bývalými partnermi,

používanie pornografie ako jediného sexuálneho vzoru,

predstieranie súhlasu.

Psychologický pohľad

Sexualita je výsledkom interakcie biologických potrieb, vzťahovej väzby, osobnosti, skúseností a kultúrnych vplyvov. Neexistuje jediný "správny" spôsob partnerského sexu. Rozhodujúcim kritériom nie je neobvyklosť konkrétnej praktiky, ale jej dopad na jednotlivca a vzťah. Preferencie, ktoré sú dobrovoľné, bezpečné a rešpektujú dôstojnosť oboch partnerov, môžu byť súčasťou zdravého sexuálneho života. Naopak, aj bežné sexuálne správanie sa môže stať zdrojom utrpenia, ak je sprevádzané nátlakom, manipuláciou, klamstvom alebo ignorovaním potrieb partnera.

Zhrnutie

Rozdielnosť sexuálnych chutí, techník či frekvencie pohlavného styku je prirodzenou súčasťou partnerských vzťahov. Väčšina týchto rozdielov nevyžaduje liečbu, ale vzájomné porozumenie, komunikáciu a ochotu hľadať kompromis. Z klinického hľadiska nie je rozhodujúce, čo partnerov sexuálne priťahuje, ale ako so svojimi preferenciami narábajú. Zdravá sexualita stojí na štyroch pilieroch: slobodnom súhlase, vzájomnom rešpekte, bezpečnosti a emocionálnej blízkosti. Ak sa sexuálne rozdiely stávajú zdrojom chronického utrpenia alebo narúšajú kvalitu vzťahu, odborná sexuologická alebo psychoterapeutická pomoc môže významne prispieť k obnoveniu partnerskej spokojnosti.