Egodystónna homosexualita

Pojem egodystónna homosexualita bol uvedený v starších diagnostických klasifikáciách. V MKCH-10 sa nachádzala diagnóza F66.1 – egodystónna sexuálna orientácia. V súčasnej klasifikácii MKCH-11 bola celá skupina diagnóz F66 odstránená, pretože vedecké poznatky nepotvrdili, že samotná sexuálna orientácia predstavuje psychickú poruchu. Klinická pozornosť sa preto sústreďuje na utrpenie človeka, nie na samotnú orientáciu.

Príčiny egodystónneho prežívania

Konflikt hodnôt

Najčastejšou príčinou nie je samotná homosexuálna orientácia, ale konflikt medzi sexuálnymi pocitmi a:

náboženským presvedčením,

morálnymi hodnotami,

predstavami o manželstve a rodine,

očakávaniami rodiny alebo spoločnosti.

Internalizovaná homonegativita

Jedinec môže prevziať negatívne postoje spoločnosti voči homosexualite a aplikovať ich na seba. Výsledkom býva:

pocit hanby,

sebaznevažovanie,

vina,

strach z odmietnutia.

Strach zo straty vzťahov a sociálneho postavenia

Obavy môžu súvisieť so:

stratou partnera,

odmietnutím rodinou,

stratou náboženskej komunity,

spoločenskou stigmatizáciou.

Obsedantno-kompulzívna porucha

Niektorí pacienti s OCD trpia vtieravými pochybnosťami o svojej sexualite (sexual orientation OCD). V tomto prípade človek nemusí mať homosexuálnu orientáciu, ale prežíva úzkosť z možnosti, že by ju mohol mať.

Klinické prejavy

Psychické prejavy:

úzkosť,

depresívna symptomatika,

pocity viny a hanby,

nízke sebavedomie,

suicidálne myšlienky,

sociálna izolácia.

Behaviorálne prejavy:

nadmerné sebapozorovanie,

vyhýbanie sa situáciám vyvolávajúcim príťažlivosť,

kompulzívne overovanie vlastnej orientácie,

opakované vyhľadávanie uistenia,

konflikty v partnerských vzťahoch.

Liečba

Psychoterapia

Základnou liečbou je psychoterapia zameraná na:

zmiernenie úzkosti a depresie,

spracovanie pocitov viny a hanby,

integráciu sexuality s hodnotovým systémom človeka,

posilnenie sebaprijatia,

rozvoj zdravých copingových mechanizmov.

Psychoterapia nemá za cieľ meniť sexuálnu orientáciu, pretože účinnosť takýchto postupov nebola vedecky potvrdená a môžu byť spojené s negatívnymi psychickými dôsledkami.

Liečba pridružených porúch

Pri depresii, úzkostných poruchách alebo OCD možno indikovať:

antidepresíva (SSRI),

kognitívno-behaviorálnu terapiu,

expozičné techniky pri OCD.

Spirituálna podpora