Anorgazmia u žien

Definícia a základná charakteristika

Ženská anorgazmia predstavuje pretrvávajúcu alebo opakovane sa vyskytujúcu neschopnosť dosiahnuť orgazmus, výrazné oneskorenie orgazmu alebo podstatné zníženie intenzity orgazmických prežitkov napriek dostatočnej sexuálnej stimulácii a subjektívnej túžbe po vyvrcholení. Podľa diagnostických systémov musí tento stav pretrvávať minimálne niekoľko mesiacov a spôsobovať žene osobnú nepohodu alebo partnerské problémy.

Je dôležité zdôrazniť, že existuje veľká individuálna variabilita v spôsobe prežívania ženského orgazmu. Nie každá žena dosahuje orgazmus pri pohlavnom styku a samotná absencia orgazmu bez subjektívneho utrpenia sa nepovažuje za poruchu.

Anorgazmia môže byť:

primárna – žena nikdy v živote nezažila orgazmus,

sekundárna – orgazmus v minulosti dosahovala, ale neskôr túto schopnosť stratila,

situačná – orgazmus dosiahne iba za určitých okolností alebo pri určitom type stimulácie,

generalizovaná – orgazmus sa nevyskytuje pri žiadnej forme sexuálnej aktivity.

Ako častá je ženská anorgazmia?

Ťažkosti s dosahovaním orgazmu patria medzi najčastejšie sexuálne problémy žien. Odhaduje sa, že:

približne 10–15 % žien nikdy nezažilo orgazmus,

20–40 % žien udáva občasné alebo časté problémy s dosiahnutím orgazmu,

mnoho žien dosahuje orgazmus ľahšie pri masturbácii než pri partnerskom styku.

Samotná schopnosť dosiahnuť orgazmus preto nemožno hodnotiť jednotným spôsobom.

Príčiny ženskej anorgazmie

Vznik anorgazmie býva spravidla multifaktoriálny. Na poruche sa môžu podieľať biologické, psychologické, vzťahové a sociokultúrne faktory.

1. Nedostatočná alebo nevhodná stimulácia

Najčastejšou príčinou nie je choroba, ale nevyhovujúci spôsob sexuálnej stimulácie.

Mnohé ženy potrebujú:

dlhšiu predohru,

výraznejšiu stimuláciu klitorisu,

určitú polohu pri pohlavnom styku,

dostatočné uvoľnenie a pocit bezpečia.

Vaginálny pohlavný styk bez súčasnej stimulácie klitorisu často na dosiahnutie orgazmu nestačí.

2. Psychologické faktory

Úzkosť a nadmerná sebakontrola

Typickým problémom je takzvané "sledovanie vlastného výkonu". Žena sa počas sexu sústreďuje na otázky:

"Dosiahnem orgazmus?"

"Niečo so mnou nie je v poriadku?"

"Nesklamem partnera?"

Takéto sústredenie na výkon aktivuje úzkosť a narúša prirodzené sexuálne vzrušenie.

Depresia

Depresívne poruchy môžu viesť k:

poklesu sexuálnej túžby,

zníženému vzrušeniu,

oslabeniu orgazmických reakcií.

Negatívny vzťah k sexualite

Na rozvoji problémov sa môžu podieľať:

pocity hanby,

nadmerné morálne zábrany,

rigidná sexuálna výchova,

strach zo straty kontroly,

nízke sebavedomie,

negatívny telesný obraz (body image).

Trauma a zneužívanie

Niektoré ženy s anamnézou sexuálneho násilia alebo traumatických skúseností môžu počas sexu prežívať:

napätie,

strach,

emočné odpojenie,

vyhýbanie sa sexuálnej intimite.

3. Partnerské faktory

K sexuálnym problémom prispievajú:

konflikty vo vzťahu,

nedostatok dôvery,

nedostatočná komunikácia,

tlak zo strany partnera,

strach zo sklamania partnera,

stereotyp v sexuálnom živote.

Kvalita partnerského vzťahu patrí medzi najvýznamnejšie prediktory spokojnosti so sexuálnym životom.

4. Telesné ochorenia

Anorgazmia môže byť spojená s:

Diabetes mellitus,

neurologickými ochoreniami,

poškodením miechy,

endokrinologickými poruchami,

chronickou bolesťou,

gynekologickými ochoreniami,

menopauzou,

ochoreniami panvového dna.

5. Lieky

Najčastejšie súvisí s užívaním:

antidepresív (najmä SSRI),

niektorých antipsychotík,

antihypertenzív,

hormonálnej liečby.

Zo skupiny antidepresív bývajú poruchy orgazmu časté najmä pri:

sertralín,

escitalopram,

paroxetín,

fluoxetín.

Čo robiť pri ženskej anorgazmii?

1. Znížiť tlak na dosiahnutie orgazmu

Jednou z najčastejších chýb je premena orgazmu na cieľ, ktorý treba za každú cenu dosiahnuť. Pretože, čím väčší tlak žena pociťuje, tým ťažšie sa orgazmus dostavuje.

Sexuálny styk by nemal byť hodnotený iba podľa prítomnosti alebo neprítomnosti orgazmu. Dôležitá je aj:

blízkosť,

intimita,

nežnosť,

vzájomné potešenie.

2. Poznávanie vlastného tela

Masturbácia predstavuje jednu z najúčinnejších metód pri liečbe primárnej anorgazmie.

Pomáha žene:

spoznať vlastné erotogénne zóny,

identifikovať typ stimulácie, ktorý jej vyhovuje,

naučiť sa rozpoznávať narastajúce sexuálne vzrušenie.

Mnohé ženy prvýkrát dosiahnu orgazmus práve pri sebastimulácii.

3. Komunikácia s partnerom

Partner by mal:

vytvárať bezpečné prostredie bez tlaku,

nevyžadovať orgazmus ako dôkaz úspešného sexu,

rešpektovať tempo partnerky,

otvorene komunikovať o preferenciách a potrebách.

Vzájomná komunikácia patrí medzi najdôležitejšie faktory úspešnej liečby.

4. Dlhšia predohra a stimulácia klitorisu

Väčšina žien dosahuje orgazmus najspoľahlivejšie prostredníctvom stimulácie klitorisu.

Preto môže byť užitočné:

predĺžiť predohru,

kombinovať vaginálnu a klitoridálnu stimuláciu,

experimentovať s rôznymi polohami,

využívať manuálnu alebo orálnu stimuláciu.

5. Zníženie úzkosti

Pomôcť môžu:

relaxačné techniky,

mindfulness,

sústredenie sa na telesné pocity namiesto výkonu,

odstránenie rušivých podnetov,

dostatok času a súkromia.

6. Sexuálna terapia

Sexuálna terapia patrí medzi najúčinnejšie metódy liečby.

Využíva najmä:

Edukáciu

Odstraňovanie mylných predstáv o sexualite.

Kognitívno-behaviorálnu terapiu

Pomáha meniť presvedčenia typu:

"Musím mať orgazmus pri každom styku."

"Nie som normálna."

"Ak nemám orgazmus, partner zlyhal."

Sensate focus techniky

Ide o postupné cvičenia zamerané na:

dotyky,

objavovanie telesných pocitov,

zníženie výkonnostnej úzkosti.

Tieto techniky vyvinuli William Masters a Virginia Johnson.

7. Liečba základného ochorenia

Ak je príčinou:

depresia,

úzkostná porucha,

hormonálna porucha,

bolesť pri pohlavnom styku,

vaginizmus,

vedľajšie účinky liekov,

je potrebné liečiť primárnu príčinu.

Niekedy môže byť vhodná úprava psychiatrickej medikácie.

Ako by sa mal správať partner?

Partner by mal:

neobviňovať seba ani partnerku,

nevyvíjať tlak na výkon,

nevnímať orgazmus ako povinnosť,

prejavovať trpezlivosť,

podporovať otvorenú komunikáciu,

vytvárať atmosféru bezpečia a prijatia.

Výroky typu:

"Prečo to nejde?"

"Predtým si to mala."

"Robím niečo zle?"

môžu problém ešte zhoršiť.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Vyšetrenie sexuológom, gynekológom, psychiatrom alebo psychológom je vhodné, ak:

žena nikdy nezažila orgazmus a tento stav ju trápi,

schopnosť dosahovať orgazmus sa náhle stratila,

problém spôsobuje výrazné utrpenie alebo partnerské konflikty,

sú prítomné bolesti pri pohlavnom styku,

anorgazmia vznikla po začatí užívania liekov,

súčasne sa vyskytujú depresia alebo úzkosť.

Záver

Ženská anorgazmia patrí medzi najčastejšie sexuálne dysfunkcie a vo väčšine prípadov je úspešne ovplyvniteľná. Kľúčom k liečbe býva kombinácia sexuálnej edukácie, odstránenia výkonnostnej úzkosti, lepšej komunikácie medzi partnermi, poznávania vlastného tela a v prípade potreby psychoterapie alebo liečby pridružených ochorení. Úspešný sexuálny život nemožno redukovať iba na prítomnosť orgazmu; rovnako dôležité sú intimita, blízkosť, vzájomná spokojnosť a kvalita partnerského vzťahu.