Ako biológ homosexualitu zvierat nepoznám...

...pretože viem, aká komplexná je sexualita človeka, viem, čo sú inštinkty zvierat, poznám základy etológie zvierat s delením a charakteristikami správania zvierat. A viem, že heterosexuálne, homosexuálne, parafilné... nie je ani jedno z nich. Zdať sa môže opak a môže sa ľahko zneužiť v kultúrno-politickej vojne, ale odmietam to robiť.

Ľudskej homosexualite podobné správanie bolo zaznamenané približne pri 1500 druhoch živočíchov, a to vo voľnej prírode aj v zajatí. Pri zvieratách nemožno hovoriť o sexuálnej ani emocionálnej náklonnosti. Hovoríme pri nich o inštinktoch (rozmnožovacom, rodičovskom...) a širokej palete správania (sociálno-afiliatívne, substitučné, komfortné, hravé...) – väčšina z nich je vopred daná, niektorému (zvyčajne zložitým zručnostiam) správaniu sa musia naučiť pozorovaním počas života.

Sexualite človeka podobné správanie môže plniť rôzne funkcie, napríklad prispievať k znižovaniu sociálneho napätia, najmä v období rozmnožovania, keď pomáha regulovať vnútrodruhovú agresiu. Ďalším možným vysvetlením je udržiavanie reprodukčnej aktivity v situáciách, keď nie sú dostupné jedince opačného pohlavia. Výskumy naznačujú, že výskyt ľudskej homosexualite podobného správania môže byť pri niektorých druhoch častejší v zajatí než vo voľnej prírode. V týchto podmienkach môže byť zviera ovplyvnené obmedzenou dostupnosťou partnerov opačného pohlavia, ale aj zvýšenou mierou stresu, na ktorý reaguje rôznymi formami sociálneho či sexuálneho správania.

Ďalšími možnými faktormi, ktoré môžu prispievať k výskytu ľudskej homosexualite podobného správania u živočíchov, sú napríklad nízky vek a nedostatok skúseností, keď nezrelé jedince nemusia byť schopné spoľahlivo rozlíšiť pohlavie partnera. Významnú úlohu môže zohrávať aj nevyvážený pomer pohlaví v populácii – napríklad nadbytok samcov môže viesť k častejším interakciám medzi jedincami rovnakého pohlavia. Uvažuje sa tiež o vplyve hormonálnych hladín, najmä zvýšenej koncentrácie pohlavných hormónov, v období začiatku hniezdenia alebo párenia, ktorá v kombinácii s nerovnováhou pohlaví môže ovplyvňovať správanie jedincov.

Pozorovania ukazujú, že jednotlivé prejavy správania podobného ľudskej homosexualite sa môžu vyskytovať pri jednotlivých druhoch rôzne často, avšak páry rovnakého pohlavia sa vytvárajú výnimočne. Ak k ich vzniku dôjde, zvyčajne nie sú trvalé a jedince následne tvoria páry s partnermi opačného pohlavia s cieľom reprodukcie. Napríklad v jednej štúdii z rokov 2006 až 2008 bol medzi 75 sledovanými pármi tučniakov zaznamenaný jeden samčí a jeden samičí pár rovnakého pohlavia, pričom všetky tieto jedince boli ešte v priebehu tej istej hniezdnej sezóny neskôr pozorované v páre s partnerom opačného pohlavia a zapojené do reprodukcie. Odlišné výsledky však môžu nastať v umelo vytvorených podmienkach, napríklad v zoologických záhradách, kde môžu páry rovnakého pohlavia prijať a úspešne inkubovať cudzie vajcia, ak im sú na tento účel zámerne poskytnuté.

Na rozdiel od človeka však nemožno jednotlivé živočíchy vo všeobecnosti klasifikovať podľa sexuálnej orientácie. Jedince, ktoré vykazujú sexuálne alebo sociálne správanie voči rovnakému pohlaviu, sa totiž zvyčajne nevyhýbajú interakciám s jedincami opačného pohlavia. V odbornej literatúre sa preto zvyčajne nepredpokladá existencia stabilného sexuálneho správania (resp. správania, ktoré my vyhodnocujeme ako sexuálne) v zmysle ľudskej sexuálnej orientácie; skôr ide o flexibilné behaviorálne prejavy viazané na konkrétnu situáciu alebo sociálne a biologické podmienky. Žiadneho živočícha teda nemožno označovať za homosexuálneho alebo heterosexuálneho. Možno hodnotiť len jeho aktuálne správanie a aj to z pohľadu inštinktov a foriem správania, ktoré skúma etológia živočíchov.

Živočíchy si skrátka nedotvárajú sexuálnu identitu či orientáciu ako ľudia. Ich reprodukčné správanie je primárne riadené inštinktívnymi a biologickými mechanizmami, ktorých cieľom je zabezpečenie rozmnožovania a odovzdanie svojich génov. Motiváciou teda nie je ideologický koncept diverzity či emocionálne väzby v ľudskom ponímaní, ale predovšetkým reprodukčný (alebo rodičovský) pud. V situáciách, keď sú podmienky na prirodzené párenie obmedzené alebo nevyhovujúce, sa môže správanie niektorých jedincov odchyľovať od bežného reprodukčného vzorca. Typicky ide o prejavy substitučného (náhradného) správania, keď jedinec reaguje na absenciu vhodného partnera interakciou dokonca aj s rôznymi objektmi. Príkladom môže byť v zajatí chovaná andulka, ktorá pri absencii jedinca opačného pohlavia môže vykazovať sexuálne motivované správanie voči neživým predmetom alebo aj voči človeku (napr. sexuálne sa uspokojovať na hračke podobnej andulke, na ruke svojho chovateľa a pod.). Pochopiteľne, sexuálne správanie medzi jedincami rovnakého pohlavia nemožno automaticky klasifikovať ako substitučné správanie. Pri niektorých druhoch sa pozoruje aj pri dostupnosti partnerov opačného pohlavia a môže súvisieť so sociálnymi väzbami či zmierňovaním konfliktov.

Podľa klasického modelu Nikolaasa Tinbergena treba pri každom správaní skúmať štyri otázky:

1. mechanizmus (kauzácia)

Aké hormonálne, nervové alebo environmentálne podnety vyvolali toto správanie?

2. ontogenéza (vývin)

Ako správanie súvisí s vekom, pohlavným dozrievaním a predchádzajúcimi skúsenosťami jedinca?

3. funkcia (adaptívny význam)

Môže správanie posilňovať sociálne väzby, zmierňovať agresiu alebo mať inú funkciu?

4. fylogenéza (evolučný pôvod)

Vyskytuje sa podobné správanie aj u príbuzných druhov a ako sa mohlo vyvíjať?

Tieto štyri otázky pomáhajú odlíšiť bezprostrednú príčinu správania od jeho možnej biologickej funkcie. Samotné pozorovanie rozmnožovacieho aktu alebo aktu rodičovského správania aktivovaného pri dvoch jedincoch rovnakého pohlavia neumožňuje spoľahlivo určiť motiváciu jedinca ani stabilitu výberu, teda nemožno ignorovať etológiu druhu ani vylučovať pre človeka či skôr pre ideológiu neatraktívne príčiny daného správania. Správanie zvierat nemožno hodnotiť skrz kultúrno-ideologické nastavenie spoločnosti ani ho používať na normalizovanie sexuálneho správania ľudí, ako napríklad homosexuality, parafílie, nevery a i.